Európska komisia (EK) na budúci týždeň veľmi pravdepodobne odporučí desať kandidátskych krajín na prijatie do Európskej únie (EÚ). Budú to Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Cyprus a Malta, informujú české Hospodářské noviny. V strategickom dokumente, ktorý pravidelne sprevádza posudky všetkých trinástich kandidátskych štátov, EK zrejme označí vymenovaných kandidátov za pripravených na vstup do únie a členským krajinám navrhne, aby s nimi do konca roka ukončili rokovania o podmienkach pristúpenia.

Komisia, informuje ďalej denník, zároveň poukáže na rad pretrvávajúcich slabín a nedostatkov, ktoré treba do vstupu v roku 2004 odstrániť, a navrhne prísnu kontrolu vstupujúcich krajín do tohto okamihu. Nie je zároveň vylúčené, že hodnotiace správy kandidátov budú vypracované ešte raz – na budúci rok. Hlavným posolstvom členským krajinám by malo byť, že všetkých desať štátov spĺňa plne politické kritériá členstva v EÚ. Ekonomické kritériá by mali byť splnené do okamihu pristúpenia, rovnako aj prevzatie zostávajúcej legislatívy únie a vytvorenie dostatočnej schopnosti ju aplikovať.

Individuálne posudky na jednotlivých uchádzačov budú mať rovnakú štruktúru ako zvyčajne s ťažiskom v hodnotení podľa jednotlivých tematických kapitol, do ktorých je pre potreby rokovaní s EÚ rozdelená jej legislatíva. Nebudú len „fotografiou“ vývoja od minulého roka, ale akýmsi zhrnutím od roku 1997, kedy boli zverejnené prvé posudky, dodávajú Hospodářské noviny. Každá kapitola má obsahovať jasný záver, rovnako aj presný výpočet úloh, ktoré treba ešte urobiť, najmä pokiaľ ide o schopnosť štátnej správy vyrovnať sa s nárokmi členstva.

Posudky a „strategický dokument“ prerokuje kolégium komisárov v stredu 9. októbra. Zverejnené budú odpoludnia, hneď ako ich komisia odovzdá poslancom Európskeho parlamentu (EP). Od tohto okamihu sa pre vymenovanú desiatku krajín začne odvíjať dramatická záverečná etapa prístupových rozhovorov. Prvým míľnikom bude osobitný bruselský summit 24. až 25. októbra, zasvätený výlučne rozšíreniu. Členské štáty by mali na najvyššej úrovni schváliť odporúčania EK a dohodnúť sa medzi sebou na spoločných pozíciách voči uchádzačom v takých citlivých otázkach, ako je budúce rozdelenie výdavkov z rozpočtu EÚ medzi 25 členov.

Tieto spoločné pozície potom budú východiskom pre finálne úporné dohadovanie sa s kandidátmi, z ktorých každý si bude chcieť vydobyť čo najlepšie podmienky. Ako dodáva denník, na jednej strane bude pätnástka na čele s predsedajúcim Dánskom, na druhej desiatka viac-menej jednotných adeptov a niekde medzi nimi Európska komisia. Rokovať sa bude v desiatich líniách, ktoré sa budú vzájomne prelínať a ovplyvňovať. Zainteresovaní diplomati a úradníci si to predstavujú ako nepretržitý maratón a zatiaľ si lámu hlavu s jeho organizovaním – niečo také ešte EÚ nezažila, píšu noviny.

Nie je vylúčené, že najcitlivejšie problémy budú vyriešené až na najvyššej úrovni v skorých ranných hodinách kodanského summitu 12. až 13. decembra. Tam, kde sa nepodarí nájsť technické dohody, bude potrebné politické rozuzlenie. Proces ešte môže vykoľajiť prípadný negatívny výsledok írskeho referenda o ratifikácii Zmluvy z Nice vyhláseného na 19. októbra. Destabilizovať ho môže aj zle namiešaný kokteil zložený z mierových rokovaní na Cypre, nedobrého posudku na Turecko, tureckých volieb, a prípadnej vojny proti Iraku. Uzatvárajú Hospodářské noviny.