Európska komisia (EK) vo svojej jesennej správe predpovedá pre celý región kandidátskych krajín, ktoré sa na budúci rok v máji stanú členmi Európskej únie (EÚ), priemernú mieru ekonomického rastu v tomto roku na úrovni 3,1 %. Je to rovnaký údaj ako predchádzajúci odhad EK v jarnej správe, avšak predstavuje zrýchlenie ekonomického rastu z vlaňajšej priemernej úrovne 2,3 %. Na rok 2004 prognózuje EK pre sledovaný región priemerný rast ekonomiky na úrovni 3,8 % a na rok 2005 rast vo výške 4,2 %.

V porovnaní so slabšími údajmi v krajinách Európskej únie (EÚ) sú ukazovatele kandidátskych krajín priaznivejšie. Priemerné údaje však v sebe skrývajú veľmi odlišné trendy v jednotlivých kandidátskych krajinách. Napríklad miera ekonomického rastu na Malte by mala byť podľa očakávaní tento rok iba 0,8 %, keďže krajinu zasiahol pokles v rámci cestovného ruchu kvôli neistote vo svete. Na druhej strane v Litve, ktorá sa vyznačuje značnými investíciami, EK očakáva rast o 6,6 %.

Akceleráciu ekonomického rastu v kandidátskych krajinách v rokoch 2004 a 2005 by malo stimulovať oživovanie ekonomiky EÚ a perspektíva vstupu týchto štátov do únie. Zrýchlenie rastu hospodárstva v budúcich dvoch rokoch sa predpokladá vo všetkých kandidátskych krajinách okrem pobaltských krajín, kde sa očakáva mierne spomalenie z vysokých úrovní. Na ekonomický rast v kandidátskych krajinách má podporný vplyv predovšetkým nárast exportu, silná súkromná spotreba a zvýšenie investícií.

Vzhľadom na súčasný proces reštrukturalizácie klesá zamestnanosť v roku 2003 v Českej republike, Poľsku a Slovinsku, pričom tvorba pracovných miest je relatívne nízka v iných krajinách okrem Slovenska a Litvy. Celková situácia v regióne v rámci zamestnanosti by sa mala zlepšiť, pričom priemerná zamestnanosť by mala po tohtoročnom očakávanom nulovom raste stúpnuť iba o 0,6 % v roku 2004 a o 1,1 % v roku 2005. Miera nezamestnanosti by mala preto ostať počas sledovaného obdobia pomerne vysoko pri úrovni 15 %. V roku 2003 by mala byť miera nezamestnanosti na úrovni 15,1 %, v budúcom roku na 15,2 % a v roku 2005 vo výške 14,8 %.

Priemerná inflácia v kandidátskych krajinách by mala byť v roku 2003 na hodnote 2,4 %, teda neďaleko úrovní zaznamenaných v eurozóne, avšak následne by sa mala zvýšiť na 3,5 % v roku 2004. V roku 2005 by mala mierne oslabiť na 3,1 %. Hlavným faktorom by mal byť návrat normálnej situácie pri zvyšovaní cien, ako aj liberalizácia regulovaných cien a zvýšenie nepriamych daní.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie v sledovanom regióne by mal v tomto roku dosiahnuť 4,6 % hurbého domáceho produktu (HDP) a v nasledujúcich dvoch rokoch 4,9 %, resp. 4,8 % HDP. Je to výsledok korekcie veľmi vysokých deficitov v Estónsku a na Slovensku a mierneho rastu deficitov v Poľsku a Lotyšsku. V ČR a Maďarsku ostanú deficity pomerne vysoké.

Priemerný deficit verejných financií kandidátskych krajín by mal byť podľa očakávaní EK v tomto roku na úrovni 5 % HDP. Vďaka zlepšeniu celkovej ekonomickej situácie a sprísneniu fiškálnej politiky by mal deficit klesnúť v roku 2004 vo väčšine krajín. V priemere však ostane na 5 % HDP. V roku 2005 by mal klesnúť na 4,1 % HDP.