Za určitý medzník vo fungovaní Európskej investičnej banky sa považuje nielen nominácia bývalého luxemburského ministra financií Philippe Maystadta na post prezidenta tejto inštitúcie, ale najmä lisabonský summit EÚ, ktorý sa uskutočnil v marci minulého roka.

V jeho záveroch sa totiž sformuloval aj ambiciózny cieľ, aby bola Európa do roku 2010 z hospodárskeho hľadiska „najvýkonnejšou a najviac konkurencieschopnou ekonomikou na svete“.

Na túto výzvu reagovala EIB veľmi rýchlo – prijala takzvanú Inovačnú iniciatívu („i2i“), ktorá zásadne mení túto bankovú inštitúciu, jej celkové zameranie a stratégiu.

Podľa Maystadta sa skrátka upravuje ekonomické prostredie a EIB sa musí na tieto zmeny adaptovať.

V praxi to znamená, že v roku 2001 dôjde k posunu od investícií do infraštruktúry a finančné zdroje sa budú viac orientovať na rozvoj vzdelania, zdravotnú starostlivosť, výskum a vývoj.

Oveľa väčšiu úlohu bude zohrávať doteraz menej známa dcérska spoločnosť EIB – Európsky investičný fond(EIF), ktorý sa prioritne orientuje na operácie s rizikovým kapitálom.

Doteraz sa EIF investične angažoval najmä vo sfére nanotechnológií a digitálneho vybavenia v audiovizuálnom sektore.

Aj z pohľadu umiestňovania finančných zdrojov ide o zásadnú strategickú zmenu v doterajšej pozícii EIB.

Ak v roku 2000 poskytla úvery vo výške zhruba 30 miliárd EUR do takzvaných tradičných sektorov, potom v rokoch 2001-2003 chce v rámci „i2i“ preinvestovať zhruba 12-15 miliárd EUR do oblasti skvalitňovania ľudských zdrojov, výskumu a vývoja, informačných a komunikačných technológií. Má sa tiež podieľať na vybudovaní celoeurópskej širokopásmovej siete.

Čoraz väčší záber a kompetencie bude mať Európsky investičný fond (jeho majoritným vlastníkom je EIB), ktorého portfólio momentálne predstavuje hodnotu približne 1,5 miliardy EUR a rezervy na eliminovanie investičných rizík dosiahli dve miliardy EUR.

Evidentné je, že Európska investičná banka a jej EIF sa chcú vyhnúť sektoru informačných technológií a obchodu na báze internetu. Ich aktivity sa majú viac koncentrovať do biotechnológií, kde plánujú v celoeurópskom meradle zohrať úlohu „katalyzátora“ pri zdynamizovaní vývojových procesov v tomto odvetví.

Európsky investičný fond už získal majetkovú účasť vo výške 50 miliónov EUR v britskej spoločnosti Merlin Biosciences Fund of Cambridge, podobne sa chce angažovať aj vo fínskom Venture Fund of Creative Industries.

Britský denník Financial Times poznamenal, že sa úplne mení filozofia Európskej investičnej banky, pričom realizuje „kvalitatívne preskupenie“ svojich aktivít v tesnej súčinnosti s Európskym investičným fondom, ktorý má v roku 2001 umiestniť zdroje vo výške 750 miliónov EUR do rizikovejších, no perspektívne silne prorastových odvetví.

Podpora jednotlivých projektov a kapitálová účasť na nich bude závisieť od trhových podmienok a pochopiteľne aj od reálnej návratnosti investovaných finančných prostriedkov.

Zmena je však v tom, že pri tradičných programoch, ako napríklad už spomínané budovanie diaľnic, mostov a železníc bola návratnosť zdrojov dlhodobá, v prípade nových aktivít EIB a EIF sa očakáva, že investované čiastky sa zhodnotia v priebehu dvoch až troch rokov.

Ide o stratégiu, ktorá je dobrá nielen pre banku, ale aj pre celú Európsku úniu, pretože výnosy z nových technológií a ich progresívny rozvoj posunú EÚ do vyššieho štádia výkonnosti a konkurencieschopnosti v rámci svetovej ekonomiky, čo má byť nielen slovne deklarovaný cieľ, ale najmä konkrétna, nová dimenzia činnosti Európskej investičnej banky.