Veľkou väčšinou európsky parlament schválil úpravu pravidiel pre hedžové fondy, na ktorých pracovala Európska komisia zhruba rok a pol. Hlavnou otázkou bolo, ako veľmi prísne by pravidlá mali byť.

Európske orgány sú totiž presvedčené, že hedžové fondy stoja za finančnou krízou a mali by za to byť aj adekvátne potrestané. Hlavným bodom je sprísnenie regulácie: všetky alternatívne fondy, ako ich legislatíva nazýva, sa musia registrovať a informovať dohľad o svojich aktivitách, investíciách a stratégiách. EÚ predpokladá, že na základe týchto informácií potom bude vedieť lepšie predchádzať systémovým rizikám.

Hlavným odporcom prísnych pravidiel bola Veľká Británia, finančné centrum starého kontinentu, kde sídli aj najviac hedžových fondov v rámci únie. Na čo najprísnejší režim naopak tlačilo Francúzsko. Podľa Britov hrozilo, že príliš drsné podmienky by fondy vyhnali mimo EÚ, čo by poškodilo ostrovnú ekonomiku.

Predstavitelia rizikových fondov ale aj tak nevítajú novú smernicu s nadšením. „Skomplikuje to prístup malých a inovatívnych podnikov ku kapitálu,“ hovorí pre server Euractiv.com predsedníčka Asociácie private equity a rizikových fondov Uli Fricke. Podľa nej komisia nikdy počas celého legislatívneho procesu nevyhodnotila dopady na túto časť hospodárstva.

Podľa poslancov bude legislatíva pre fondy síce nákladná, vyžaduje napríklad minimálne základné imanie, ale zároveň im otvorí dvere na jednotný trh. Nebudú totiž potrebovať osobitný súhlas každej krajiny, v ktorej chcú pôsobiť. Časť poslancov sa ale obáva, že dohľad nad fondmi nebude dokonalý – budú môcť napríklad pôsobiť a investovať aj v krajinách mimo EÚ, no tam sa na ne dohľad ani pravidlá únie nebudú vzťahovať. Nové pravidlá začnú platiť od roku 2013.