Slovensko má po dvojmiliardovej eurobondovej emisii splatný dlh v tomto roku finančne vykrytý. Povedal to na pondelňajšej tlačovej konferencii šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Celková potreba financovania v tomto roku však bude závisieť aj od vývoja štátneho rozpočtu, ktorého koncoročná bilancia je otázna. „Samozrejme, že máme indície a predpoklady, ako sa to celé bude vyvíjať, ale v dnešnej situácii je isté len to, že všetko je neisté,“ povedal s tým, že agentúra je však pripravená aj na horšie varianty vývoja rozpočtu, aby bez problémov zabezpečili financovanie štátu. „Ak sa však nič výnimočné negatívne nestane, my máme svoje potreby pokryté,“ doplnil Bytčánek. Na financovanie starých dlhov by sa pritom podľa neho mal využiť celý výnos z emisie eurobondov.

Samotnú emisiu eurobondov hodnotí šéf ARDAL-u ako úspešnú, čo potvrdzuje ako celkový dosiahnutý dopyt na úrovni 2,8 mld. eur, tak aj ocenenie dlhopisu 170 bázických bodov nad referenčnou sadzbou. Podobnú emisiu realizovala Česká republika len dva týždne pred Slovenskom, avšak v sume 1,5 mld. eur a s prirážkou 190 bázických bodov k referenčnej sadzbe. Aj napriek tomu, že Česká republika nie je členom eurozóny, vyjadril Bytčánek spokojnosť aj s týmto 20-bodovým rozdielom v oboch emisiách. Podľa neho totiž treba vziať do úvahy nečakaný vstup Českej republiky na finančný trh, ktorý len krátko pred slovenskou emisiu „rozriedil“ trh, ale napríklad aj o tri mesiace kratšiu maturitu českých eurobondov či geografickú distribúciu dlhopisov.

Štát chcel pritom podľa Bytčánka emitovať eurobondy za 1 až 1,5 mld. eur. Pre navýšenie emisie na 2 mld. eur sa po dohode s hlavnými aranžérmi emisie Société Générale a HSBC rozhodli aj kvôli často meniacim sa podmienkam na finančných trhoch, keďže v budúcnosti by emisia pri takýchto podmienkach úspešná byť nemusela. Svoju úlohu pri tomto rozhodovaní podľa Bytčánka zohral aj celkový dosiahnutý dopyt, ale aj klesajúci dopyt domácich bánk po štátnych dlhopisoch. Napriek tomu, že štát napokon na dlhopisoch získal viac, ako pôvodne predpokladal, však ARDAL rušiť niektoré z ohlásených aukcií štátnych bondov neplánuje. „My držíme kalendár aukcií a chceme tú transparentnosť, ktorú sme zaviedli pred pár rokmi, dodržať. O domácich investorov máme stále eminentný záujem. Všetko záleží samozrejme od dopytu,“ doplnil šéf agentúry.

Slovenská republika emitovala svoju prvú eurobondovú emisiu po vstupe do eurozóny vo štvrtok 14. mája tohto roku v uvedenej výške 2 mld. eur. Ide pritom o päťročný dlhopis s predĺženou splatnosťou začiatkom roka 2015. Možnosť predĺženej splatnosti pritom ARDAL podľa Bytčánka využila kvôli tomu, aby sa nekoncentroval príliš veľký splatný dlh do jedného roka, keďže v roku 2014 sú splatné dva dlhopisy. Ročná úroková sadzba kupónu emitovaných eurobondov napokon dosiahla 4,375 %. Celkový výnos pre investorov dosiahol na ročnej báze približne 4,5 %. Najväčší záujem o dlhopisy bol podľa ARDAL-u tradične z nemecky hovoriacich krajín, keď nemecké a rakúske subjekty upísali spolu 40 % emisie. Nasledovalo Francúzsko s 20 % a Veľká Británia s 13 %. Z jednotlivých sektorov boli pritom investormi najmä banky, správcovia fondov a poisťovacie spoločnosti. Agentúra Fitch ohodnotila túto emisiu eurobondov ratingom A+.