V ankete spoločnosti Creditreform v Nemecku udáva len 47,1 % opýtaných, že už začali s transformáciou platobného styku. Obzvlášť zle pripravený na túto zmenu sa zdá byť stavebný priemysel – ani nie každý tretí stavebný podnikateľ pretransformoval platobný styk. Väčšina podnikov (87,7%), ktorí už zmenili platobný styk, vedie účtovníctvo dvojmo – v DM a EURO. Výlučne v EURO prevádza svoje účty takmer 11% stredných podnikateľov. Ministerstvo hospodárstva a hospodárske zväzy poukazujú investovanými akciami na naliehavosť zavedenia EURO. To, že je zjavná akútna potreba zmeny, dokladuje nasledujúce číslo: len 55,7% tých podnikateľov, ktorí svoje účtovníctvo ešte stále vedú v markách, majú konkrétne plány pre transformáciu platobného styku. Kým v obchodnej sfére je počet „plánujúcich“ asi 62,4% , v stavebníctve je to len 45%.

Štruktúra cien je dôležitou súčasťou účtovníctva. Preto niektorí maloobchodníci začali prepočítavať ceny na báze EURO – „okrúhle“ ceny v markách sú prvým znakom menovej výmeny. Pätina malých a stredných podnikateľov sa v tejto súvislosti ešte nezaoberala budúcou štruktúrou cien. Naproti tomu stojí 63,1% stredných podnikateľov, ktorí budú ceny pri zmene meny zaokrúhľovať. Vábiace ceny ako 1,99 DM budú však existovať aj po prvom januári 2002. Zvýšenie cien v rámci európskej menovej únie avizuje 12,6% podnikateľov. Dôvodom sú zrejme očakávané výdavky na zavedenie novej meny, ktoré budú prenesené na zákazníkov.

O témy diskusií medzi hospodárskymi zväzmi a spolkovou vládou sa neustále starajú očakávané výdavky pri zavedení EURO. Výsledkom ankety časopisu Welt am Sonntag boli výdavky v celkovej hodnote 4 miliárd DM. Popri priemysle, ktorý sa podieľa na transformačných výdavkoch 12,5 miliardami mariek, pripadajú na maloobchod náklady v celkovom objeme rovných 10 miliárd DM. V konečnom dôsledku maloobchod musí až do 28. februára 2002 naďalej prijímať nemecké marky a stane sa tak dodatočnou zmenárňou. Veľkoobchod bude podľa tejto ankety konfrontovaný s nadplánovými výdavkami takmer dvoch miliárd mariek.

A ako to vyzerá u jednotlivých malých a stredných podnikov s výdavkami na zavedenie meny EURO?

Každý druhý stredný podnikateľ kalkuluje s dodatočnými výdavkami až do výšky 5.000 DM. Ďalších 24,4% ráta s finančnými nákladmi do 10.000 DM. Náklady do výšky 20.000 DM očakáva ďalších 15,7% opýtaných podnikateľov.

Popri absolútnych číslach je poučný aj pomer výdavkov v porovnaní s obratom. Inštitút pre výskum stredného podnikania v Bonne vypočítal priemerné zaťaženie pre všetky podniky na 7.700 DM. „Kým veľké podniky musia rátať s priemernými výdavkami vo výške 0,04% ročného obratu, u malého podniku budú príslušné výdavky predstavovať asi 2 percentá ročného obratu. Na stredné hospodárstvo tak spolu pripadá 94% celkových výdavkov zavedenia novej meny.“

O finančno-hospodárskej dimenzii európskej jednotnej meny sa už veľa hovorilo a písalo. Vyvstáva tu však ešte jedna otázka o dôsledkoch pre hospodárstvo, najmä pre malé a stredné podniky. Takmer jedna tretina opýtaných – 30,4 percent – neočakáva nijaké dôsledky zavedenia EURO-meny. Kým v sektore služieb 39,8% podnikateľov pozerá v ústrety novej hotovosti, v spracujúcom priemysle je to očividne menej – len 21,3 percent. Hlavný problém jednotnej meny tkvie podľa výpovedí opýtaných vo vyostrenej konkurencii zahraničných obchodníkov. Zákazníci budú môcť ľahšie porovnávať ceny rôznych obchodníkov za hranicami krajiny. Obavu z vyostrenej konkurencie vyjadrilo 31,2% podnikateľov – zvlášť vysoký podiel je v stavebnom priemysle. Takmer každý druhý sa obáva boja so zahraničnou konkurenciou. Vzhľadom na ťažkú situáciu v stavebníctve je to pochopiteľná obava.

Pozitívne hodnotia strední podnikatelia zjednodušenie obchodných vzťahov so zahraničím prostredníctvom jednotného účtovníctva. Zánik kolísania kurzu a manipulačných poplatkov víta 20,8% opýtaných podnikov. Vo veľkoobchode je ich podiel výrazne vyšší (30,3%), čo sa dá prisúdiť silnejšej exportnej orientácii. S jednotnou menou sa aj malým a stredným podnikom ponúka možnosť priblížiť svoje obchody štátom zúčastneným na menovej únii bez toho, aby pritom znášali zvýšené devízové riziko. K tomuto momentu plánuje iba 11,1% stredných podnikateľov rozšírenie svojich obchodných sietí do iných krajín.

Ďalším pozitívnym aspektom EURO-transformácie je podľa zverejnení IfM Bonn možnosť, že podniky podrobia svoje podnikové štruktúry ako aj firemné procesy dôkladnej previerke a podniknú prípadné korektúry. Len 5,3% stredných podnikateľov chce túto šancu aj využiť a prípadne zlepšiť organizačnú štruktúru podniku. Zdá sa, že väčšina stredných podnikov je spokojná s terajšou štruktúrou alebo nepociťuje – podľa údajov IfM – akútnu potrebu zmeny.

I keď do odchodu marky zostáva už len sedem mesiacov, na malé a stredné podniky čaká určite ešte veľa práce, aby zavedenie EURO-hotovosti bez odrenín mohlo vstúpiť na európske javisko.

INformácie poskytla spoločnosť Creditform.