Okolo 300 miliónov Európanov sa teraz skoro denne dozvedá, že vstup eurobankoviek a mincí do peňaženiek je len a len pre ich dobro. Aj tí čo novej mene neveria ju budú používať. Národné meny ostanú nostalgiou.

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) predstavil už v auguste nové bankovky a mince, ktoré sa budú používať od 1. januára 2002. Wim Duisenberg vyhlásil, že euro je symbolom jednoty kontinentu, ktorého minulosť je poznačená krvavými vojnami a povedal, že Európania budú milovať menu, ktorá nahradí ich franky, marky a ďalšie národné meny.

Dvanásť z 15 členských krajín Európskej únie (EÚ) začne používať eurobankovky a euromince štyri mesiace po rozsiahlej informačnej kampani o mene, ktorá je realitou iba na finančných trhoch od začiatku roku 1999. Takmer vojenská operácia je plánovaná na distribúciu asi 14,5 miliardy bankoviek a 50 miliárd mincí, ktoré budú doručené do bánk v najodľahlejších mestách, dedinách a ostrovoch. „Euro je viac ako iba mena. Je to symbol európskej integrácie v každom zmysle tohto slova,“ uviedol Holanďan Duisenberg. Podľa jeho slov u bankárov sa nepredpokladá, aby sa nechali uniesť emóciami alebo aby snívali. Sú na to, aby hovorili a mysleli v číslach. „Prepáčte mi, ak urobím výnimku. Je to chvíľa, ktorá sa dostáva do prúdu histórie,“ povedal.

Na otázku, či si myslí, že verejná mienka bude zdieľať jeho entuziazmus, uviedol: „Som si istý, že Európania a nielen oni budú euro milovať“, citovala bankára agentúra SITA. Do začiatku informačnej kampane prieskumy verejnej mienky ukazovali, že ledva polovica populácie oblasti si želá nové peniaze.

Duisenberg stál pred symbolom ECB – tmavomodré pozadie so symbolom eura obkoleseného dvanástimi žltými hviezdami symbolizujúcimi členské štáty eurozóny a pred novinárov sa postavil s Eugeniom Domingom Solansom z ECB, ktorý je zodpovedný za verejnú informačnú kampaň. Tridsaťminútová prezentácia obsahovala videoklipy o bezpečnostnom vybavení bankoviek a hlavné body nadchádzajúcej kampane.

Po prvý raz ECB prezentovala definitívny dizajn siedmich eurobankoviek s hodnotami 5, 10 a 20 eur, 50, 100, 200 a 500 eur, s ich ochrannými znakmi, ako vodotlač a bezpečnostné vlákno, či špeciálny papier. Verejnosť nebude mať k bankovkám prístup až do polnoci 31. decembra, i keď budú môcť získať „štartovacie balíčky“ euromincí od polovice decembra.

Kampaň v hodnote 80 miliónov eur má zaistiť, aby každý vedel, že euro prichádza i ochranu pred falšovaním. Reklamná agentúra Publicis vymyslela slogan kampane, ktorá prebieha medzi dvanástimi národmi a v desiatich jazykoch, ktorým je „Euro – naše peniaze“.

Hoci má zavedenie eura v bežnom platobnom styku krajín Európskej menovej únie (EMÚ) priniesť od začiatku budúceho roka cenovú stabilitu, hrozbe zvyšovania cien nemožno úplne zabrániť. „Európska komisia sa snaží využiť svoje kompetencie, trhová ekonomika má ale svoje pravidlá,“ konštatoval európsky komisár pre ekonomické a menové vzťahy Pedro Solbes.

Jednotlivé krajiny EMÚ si stanovili rozdielny čas potrebný na výmenu svojich národných mien za euro. Od 1. januára 2002, kedy sa stane euro oficiálnym platidlom v dvanástich krajinách EMÚ, budú spolu s ním používať dvojitý obeh štyri týždne až dva mesiace. Obchody väčšiny krajín EMÚ prestanú národné meny prijímať na konci februára.

Skúsenosti s doterajším tridsaťmesačným využívaním eura v elektronickom obchode označil Solbes za pozitívne. Kandidátskym krajinám na vstup do Európskej únie odporúčal, aby sa čo najskôr snažili splniť kritériá potrebné na prijatie euromeny. Michal Tomášek z českej Komerční banky je presvedčený, že sa adepti nemajú do EMÚ zbytočne ponáhľať na úkor kvalitnej prípravy.

Spoločná mena vytvorí trh s veľkosťou približne 300 mil. ľudí a sila eura ovplyvní aj výšku zisku firiem obchodujúcich s krajinami EMÚ. Ireneusz Kaminski z Varšavského EuroInfoCentre je presvedčený, že konečné rozhodnutie o vstupe do EMÚ budú musieť prijať vlády a centrálne banky štátov kandidujúcich do samotnej Európskej únie (EÚ). „Vstup do menovej únie je dôležitý predovšetkým pre otvorené ekonomiky s vysokým podielom obchodu,“ konštatoval Kaminski a zároveň pripustil, že zavedenie eura môže znamenať zvýšenie rizika kurzových strát pre kandidátov, ktorí doteraz obchodovali s partnermi v štátoch so stabilnými menami.

Podľa Ricarda Larga zastupujúceho Európsku banku pre obnovu a rozvoj, krajiny so spoločnou menou medzi sebou spravidla viac obchodujú. Výsledkom zjednotenia mien európskych štátov do jednej meny majú byť tiež nižšie úrokové sadzby, vyššia transparentnosť pri tvorby cien produktov a odbúranie nákladov doteraz potrebných na výmenu národných mien.

Verejnosť je stále viac rozčarovaná z EÚ a mohla by úplne stratiť dôveru, ak nezačnú národní politici aktívnejšie podporovať politiku Únie, uviedol komisár zodpovedný za regionálnu politiku a reformy Michel Barnier. Dodal, že kríza dôvery je vážnejšia ako obdobie „europesimizmu“ začiatkom osemdesiatych rokov. „Začínajú prevládať pochybnosti. Situácia je vážna, ide o ťažké obdobie v budovaní Európy. Nesmieme sa však vzdať,“ povedal Barnier.

Dôvodom je „kultúrny šok“ z prechodu na euro, spomalenie ekonomiky a obavy z rozšírenia na východ, z globalizácie a migrácie. Riešením je, aby politickí lídri nerobili zo záležitostí EÚ „tajné“ rokovania medzi vládami, ale aby začali otvorenú verejnú debatu o užitočnosti spoločných aktivít na riešenie európskych problémov. Táto debata by sa mala týkať najmä zavedenia eura a rozšírenia EÚ ktoré podľa prieskumov verejnej mienky nemá veľkú podporu verejnosti. „Ticho podnecuje obavy, demagógiu a antieurópsku kampaň,“ povedal Barnier. Komisár je tiež presvedčený, že EÚ je najlepšou šancou na reguláciu a znižovanie rizika ekonomickej globalizácie.

Reformy inštitúcií EÚ, ktoré majú byť ukončené v roku 2004 by mali byť príležitosťou na priblíženie Únie bližšie k obyvateľom. Taktiež debata o budúcnosti EÚ by mala zahŕňať verejnosť. „Už musíme prestať s tajnými diskusiami. Debaty musia byť verejné, televízne alebo na internete,“ uviedol Barnier.

Európska centrálna banka už začala s distribúciou eurobankoviek a euromincií v jednotlivých štátoch E-12. Spotrebitelia, ktorí začnú od 1.1. 2002 platiť za všetky druhy tovaru a služieb v novej mene sa obávajú, že predajcovia, najmä v maloobchodnej sieti „potajomky“ prenesú náklady spojené s cenovou konverziou (z národných mien na novú menu) na zákazníkov. Časť analytikov sa preto obáva, že zavedenie eurobankoviek a euromincí zvýši ceny a tým aj inflačné tlaky. Obhajcovia novej meny však tvrdia, že jej existencia podnieti väčšiu cenovú transparentnosť a celkový spotrebiteľský potenciál v eurozóne bude pôsobiť na zníženie cenovej hladiny.

Výbor Európskeho parlamentu pre ekonomické a menové záležitosti doteraz zaznamenal viaceré diametrálne odlišné názory a signály, ktoré sa týkajú tejto problematiky.

Hoci euro oficiálne funguje na finančných trhoch už od roku 1999, pre väčšinu obyvateľov eurozóny nemá jeho existencia dosiaľ nijakú hmatateľnú podobu. V niektorých krajinách je evidentná aj nedôvera k tomuto novému platidlu. Jeden z prieskumov dokonca konštatuje, že až 60% obyvateľov v dvanástich krajinách eurozóny predpokladá po zavedení eurobankoviek a euromincí zvýšenie cien. Aj európske komerčné banky predbežne varovali, že zavedením tohto nového platidla sa zvýšia ceny zhruba o jedno percento.

Sieť veľkoobchodných domov – Carrefour vo svojej analýze konštatuje, že niektorí dodávatelia s „tichým“ zvýšením cien už začali, no pripomína, že konkurencia je veľmi ostrá a aj euro je príležitosťou na „udržanie si alebo stratu klienta…“

Holandská asociácia spotrebiteľov si všíma fakt, že pri konverzii cien dochádza často k chybám. Iba jedna z piatich holandských firiem doteraz označovala ceny aj v guldenoch aj v euro a zhruba 15% cien konvertovaných z guldenov na euro bolo nesprávnych.

Problém vzniká už v čase, kedy sa ceny v národných menách preratúvajú na euro, pretože sa spravidla vždy zaokrúhľujú nahor.

Nemecká asociácia maloobchodných predajcov tvrdí, že malé firmy s nízkou obchodnou maržou budú v určitom štádiu nútené zvýšiť ceny, v opačnom prípade sa vystavia riziku bankrotu.

Výbor Európskeho parlamentu pre ekonomické a menové záležitosti konštatuje, že euro prinesie v dlhodobom časovom horizonte občanom eurozóny nemalé výhody. Existuje však riziko, že prípadné nevýhody, hoci ich pôsobenie bude iba krátkodobé, môžu markantne zapôsobiť na mnohých spotrebiteľov, čím by sa ich negatívny vzťah k novej mene ešte viac prehĺbil.

Európska ekonomika by mala byť schopná prekonať bez ujmy vplyvy recesie v USA. Kvôli euru ju však môže postihnúť obdobie turbulencie. Oznámil to popredný ekonóm Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.

V interview pre taliansky denník Corriere della Sera Friedman označil euro za „hlboký omyl“, ktorý môže spôsobiť „turbulentné obdobie“. „Namiesto podpory jednotného politického systému spôsobí euro rozdiely,“ povedal Friedman, pričom ako príklad uviedol Írsko, ktoré potrebuje prísnejšiu monetárnu politiku, kým Taliansko uvoľnenú. „Ak Nemecko, ktoré má ekonomické problémy, rozhodne o prijatí uvoľnenejšej monetárnej politiky s cieľom povzbudiť ekonomiku, zosilní sa napätie,“ dodal. Upozornil, že problémy, súvisiace s eurom, zaznamenajú Nemecko, Francúzsko a Španielsko.

Na adresu perspektív rastu európskej ekonomiky sa Friedman vyjadroval pozitívnejšie. Podľa neho Japonsko a Európa dokázali, že majú dostatočný potenciál zaznamenať „autonómny rast“, čo by im malo pomôcť prekonať bez ujmy recesiu v USA. „Myslím si, že USA sú už v recesii. Pokles produkcie a zamestnanosti to jasne dokazuje. To, či používame alebo nepoužívame slovo recesia, je iba otázkou sémantiky. Neprekvapí ma, ak americká ekonomika vykáže v treťom štvrťroku pokles,“ povedal Friedman

Materiál publikoval aj časopis Investor