Súčasná situácia v eurozóne nie je problémom eura, ale je to fiškálny problém. Myslí si to držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert A. Mundell, ktorý prišiel do Bratislavy prednášať o globálnej kríze a eurozóne. „Podobne ako keď Kalifornia čelila riziku bankrotu, nehovorilo sa o probléme dolára, tak problémy Grécka nie sú problémom eura ako meny,“ konštatoval na stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave Mundell.

Európa pritom podľa držiteľa Nobelovej ceny nepotrebuje ďalšiu byrokraciu a inštitúcie, ako napríklad v predchádzajúcich dňoch spomínaný európsky menový fond, ale väčšiu disciplínu. „Európska únia potrebuje prísnejšiu politiku, možno aj viac federalizmu,“ konštatoval Mundell s tým, že inštitúcie ako európsky menový fond by sa mohli stať kontraproduktívnymi a naopak ešte znížiť snahy štátov o zodpovednú fiškálnu politiku. Fond by ich totiž z problémov vytiahol.

Podstata dosiahnutia stability v eurozóne pritom podľa Mundella tkvie v zodpovedných politických rozhodnutiach. V prípade Grécka sa tak ukázalo napríklad pri doposiaľ zamietavom stanovisku Nemecka ohľadom pomoci dlhom zmietanej krajine. „Treba niekoho, kto bude vedieť povedať ‚nie‘. Merkelovej ‚nie‘ bolo absolútne potrebné a Grécko začalo robiť potrebné opatrenia,“ konštatoval s tým, že únia by mala začať vo väčšej miere využívať v politike možnosti, ktoré ponúka nová Lisabonská zmluva.

Aby sa ostatné krajiny eurozóny z gréckeho negatívneho príkladu poučili, je pritom podľa Mundella veľmi dôležité. Samotné Grécko by totiž eurom otriasť príliš nemalo. Ako však Mundell dodal, Grécko nie je jedinou rizikovou oblasťou v menovej únii. Podobne by totiž mohli skončiť aj krajiny s vysokými deficitmi a vysoko zadlžené štáty ako Taliansko, Portugalsko, Írsko či Španielsko. Ak by sa tieto krajiny dostali do vážnejších problémov, bol by to podľa Mundella už problém pre celé euro.

Riešením by nebolo ani vylúčenie Grécka z eurozóny. V prvom rade by to podľa Mundella znamenalo katastrofu pre samotnú krajinu, ktorá by sa musela vrátiť k svojej pôvodnej mene a výrazne devalvovať. Dlhy Grécka by však aj naďalej ťažili aj eurozónu. Vytvoril by sa zároveň nebezpečný precedens pre „problémové“ krajiny.

Robert A. Mundell pôsobí od roku 1974 ako profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Počas vedeckej kariéry sa zaoberal najmä teóriou mixu menovej a fiškálnej politiky, teóriou inflácie a úrokových sadzieb a iným oblastiam. Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 1999 za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky pri rôznych režimoch menových kurzov a za analýzu optimálnych menových oblastí. Mundell sa považuje aj za jedného z tvorcov myšlienky spoločnej európskej meny euro.