Väčšina priemyselných a obchodných združení kritizuje zákon o odpadoch a zákon o obaloch najmä v súvislosti s Recyklačným fondom. Považujete jeho existenciu na pomedzí súkromného a štátneho sektora za štandardné riešenie?

Poslaním Recyklačného fondu je stimulovať vznik nového recyklačného, spracovateľského a zhodnocovacieho priemyslu, a tak pomôcť naštartovať riešenie tých problémov, ktoré sa v oblasti odpadového hospodárstva za posledné roky nahromadili. Recyklačný fond podporuje environmentálne, ale zároveň aj ekonomické kritériá. Čo sa týka štandardnosti riešenia, je to otázka uhla pohľadu na problematiku.

Nezávislosť Recyklačného fondu, ktorého jediným kontrolným orgánom je dozorná rada, vyvoláva pochybnosti o efektívnom nakladaní s jeho prostriedkami. Myslíte si, že táto forma kontroly je dostatočná?

Členmi správnej a dozornej rady sú prevažne ľudia nominovaní zástupcami priemyselnej sféry, ktorá v prípade nespokojnosti môže iniciovať ich výmenu. Pokiaľ ide o mechanizmus narábania s finančnými prostriedkami, základom je, že príspevky, ktoré sa platia do Recyklačného fondu, sa prísne separujú podľa ich vzniku do príslušného komoditného sektora a plynú naspäť v podobe podpory aktivít zameraných na zber, separáciu a spracovanie odpadu do sektora, odkiaľ prišli. Napríklad dovozcovia a výrobcovia papiera platia do sektora papiera a vyzbierané prostriedky môžu plynúť naspäť zase len do sektora papiera. Rovnako platí tento princíp aj na obaly a odpady z obalov.

V čom vidíte hlavné príčiny odporu priemyselných a obchodných združení voči zákonu o odpadoch a o obaloch?

Nie sú opodstatnené. Výhrady a odpor voči týmto zákonom pramenia najmä z názoru, že zavedené povinnosti sú zaťažujúce pre priemysel a obchod. To však nie je pravda, keďže tieto povinnosti a ustanovenia majú za cieľ zabezpečiť ochranu životného prostredia, ako aj ekonomické nakladanie s odpadmi. Obidva zákony dávajú významné ekonomické možnosti pre podnikateľskú sféru a pre rozvoj priemyslu odpadového hospodárstva.