Mnoho podnikov krachuje. Malých, stredných, ale aj veľkých. Príčiny sú, pochopiteľne, rôzne. Nie všetky však skončia pre to isté. Často je to zlá komunikácia medzi nadriadenými a podriadenými. A veľká fluktuácia. Pretože ak sa zamestnanec necíti na svojom pracovisku dobre, ak každé ráno vstáva s predstavou, že naňho šéf nakričí pre každú maličkosť a cíti sa nedocenený, rýchlo odchádza na iné miesto. Alebo nevydá zo seba všetko. Ak je zamestnanec v pohode, s dobrým finančným ohodnotením a v príjemnom kolektíve, vydá zo seba maximum a ani ho to nestojí veľa síl. Pretože ľudia a ich fungovanie určujú, ktorá firma je dobrá, a ktorá nie. Mnoho ľudí si však kladie základné otázky. Zaujíma niekoho v práci aj môj osobný úspech? Dostávam sa v práci dostatočne často k slovu? Môžem svojmu vedúcemu dôverovať? Cítim sa dostatočne bezpečne na to, aby som na nebál povedať, čo chcem?

Ak si manažér dovolí taký luxus, že bude aktívny len v oblasti pracovných úloh a bude pritom ignorovať rozmanité potreby členov a neustále napätie, bude rýchlo konfrontovaný s klasickými poruchami fungovania tímu. Potom vznikne deštruktívna a napätá tímová atmosféra. Manažér ju bude môcť kompenzovať len pomocou sankcií, materiálnych podnetov a silným nátlakom. Pomocou interakčných výcvikových techník môžu byť simulované a trénované, rozvíjané a zdokonaľované všetky osobné alebo profesionálne aktivity a okruhy správania. „V súčasnosti je v Európe 70 percent pracovných miest, ktoré vyžadujú duševnú prácu. Bez investícií do ľudských zdrojov už dnes nemôže fungovať žiadna firma. Preto aj v našom podnikateľskom prostredí existujú firmy, ktoré rozvíjajú a dopĺňajú informácie o rozvoj nových schopností mana-žérov. Ich poslaním je uspokojovanie potrieb a vízie klientov v oblasti ľudských zdrojov, rozvoj manažmentu a obchodných tímov prostredníctvom kvalitného poradenstva a komplexných služieb,“ tvrdí Ján Smik z agentúry Eduka.

Dnes sa manažérsky výcvik využíva vo všetkých úspešných spoločnostiach. Komunikácia a vzťahy medzi pracovníkmi predstavujú spojivo, ktoré ovplyvňuje aj mieru úspechu. Tvorí sa firemná kultúra, určujúca, ako organizácia robí to, čo robí.

Podľa podkladov z personálnej agentúry EDUKA Bratislava spracovala Katarína Ragáčová

Foto: archív redakcie

Klasické poruchy fungovania tímu

– Členovia začnú reagovať apaticky, pričom mobilizujú len nevyhnutné minimum pracovnej energie.

– Rozdelia skupinu na členov, ktorí chcú profitovať

a získavať výhody, a na členov, ktorí sa budú v skupine len „viezť“, pretože sú skupinovou situáciou frustrovaní.

– Začnú sa boje o moc medzi zvlášť ctižiadostivými členmi skupiny.

– K rozhodnutiam sa dospeje len s námahou a bez toho, aby boli účastníci presvedčení o ich správnosti.

– Diskusie trvajú neprimerane dlho a unavujú členov, pretože vzťahové konflikty sa otvorene nevyslovujú,

ale prenášajú na oblasť pracovných úloh.

– Členovia sa necítia dostatočne informovaní a odpovede na dôležité otázky, ktoré sa ich dotýkajú, dostávajú len vo forme domnienok, klebiet a kuloárneho šepkania.

Niektoré výhody a prednosti tréningu

– Uľahčuje zavedenie nových foriem komunikácie a správania vo firemnej kultúre. Týmto spôsobom pomáha diferencovať

firemnú kultúru od kultúry vonkajšieho sveta a selektívne

zaviesť určité špecifické normy firemného správania.

– Pomáha učiacemu sa vidieť seba samého ako jeden celok. Môže potom lepšie rozumieť komplexnosti a súvislosti psychických, sociálnych a organizačných procesov a naučiť sa s nimi aktívne narábať.

– Podnecuje účastníkov na trénovanie určitých zručností – diferencovane vnímať, otvorene komunikovať, stavať požiadavky, robiť rozhodnutia, pomáhať iným, kooperovať, sám hľadať pomoc, vyvíjať vlastnú asertívnu silu a osobnú zodpovednosť.

– Môže za priaznivých okolností meniť postoje účastníkov, ktorí získavajú skúsenosť, že život je oveľa komplexnejší, ako predpokladali. Stávajú sa tolerantnejšími k iným názorom. Možno sa zmení aj ich self-concept tým, že sa môžu rýchlejšie a efektívnejšie učiť, a tým, že sami prispeli niečím dôležitým

vo svojej tréningovej skupine, svojom povolaní či firme.

– Môže pre účastníkov znamenať nové koncepty, hodnotové predstavy a odbúranie predsudkov, čo je založené na novej osobnej skúsenosti. Väčšina ľudí má istý typ osobnostnej a sociálnej „teórie“ každodenného života, ktorá je neúčelná a brzdí proces rozvoja.

– Podporuje osobnostný rozvoj potenciálu účastníkov a pretrvávajúci záujem na vlastnom raste.