Hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Willem Buiter apeloval na skoré prijatie kandidátskych krajín do Európskej únie (EÚ). Buiter, ktorý je bývalým členom výboru pre menovú politiku britskej centrálnej banky, spolu s ďalším ekonómom EBRD Clemensom Grafem povedal, že povinnosť čakať dva roky na vstup do eurozóny po získaní členstva v EÚ by bolo „nezmyselným a finančne nákladným očistcom“.

Podľa súčasných pravidiel budú musieť noví členovia EÚ stráviť minimálne dva roky v mechanizme devízových kurzov pred vstupom do eurozóny. Počas tohto obdobia budú musieť splniť určité kritéria, týkajúce sa napríklad inflácie a úrokových sadzieb. „Existuje riziko špekulatívneho útoku na meny nových členských krajín, ktorému sa nebude dať vyhnúť,“ uviedli Buiter a Grafe, pričom podrobné obavy vyjadril aj poľský minister financií Marek Belka. Meny Poľska, ČR a Maďarska už výrazne vzrástli pod vplyvom silného prílevu zahraničných investícií, pretože tieto krajiny sú najvážnejšími kandidátmi na vstup do EÚ.

S názormi Buitera a Grafeho však nesúhlasí väčšina popredných finančných predstaviteľov, vrátane ich šéfa. Prezident EBRD Jean Lemierre nesúhlasí so skorým členstvom kandidátov v eurozóne. V decembri Lemierre povedal, že príliš skoré prijatie nových členov EÚ do eurozóny by bolo katastrofou. Poprední tvorcovia európskej monetárnej politiky navrhli, že niektoré kandidátske krajiny budú musieť stráviť v mechanizme devízových kurzov ERM-2 viac ako dva roky pred vstupom do eurozóny. „Dlhšie zotrvanie v ERM-2 môže byť v niektorých prípadoch užitočné,“ povedal v novembri viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Christian Noyer. V podobnom zmysle sa vyjadril aj bývalý šéf EBRD a súčasný výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Horst Köhler, ktorý apeloval na východoeurópske krajiny, aby nefixovali svoje meny na euro príliš rýchlo.