Zvýšenie počtu objednávok je prekvapením, no na druhej strane zvyšuje nádeje, že americká ekonomika a osobitne sektor výroby už má najhoršie štádium ekonomického spomalenia za sebou.
Podľa údajov Ministerstva obchodu Spojených štátov sa objednávky v júli zvýšili o 0,1% a dosiahli celkový objem 333,4 miliardy dolárov.
Ide síce o veľmi mierny nárast, no analytici Wall Streetu odhadovali ich polpercentný pokles. Podstatné tiež je, že došlo k utlmeniu poklesu výrobných aktivít v oblasti Chicaga, ktoré je centrom americkej priemyselnej výroby, a teda ide o veľmi dôležitý signál.
Na zvýšení objednávok sa najviac podieľala výroba tovarov krátkodobej spotreby, kde sa zaraďujú odevy a upravované potraviny. Tu sa objednávky zvýšili o 1,1%, čím došlo ku kompenzácii poklesu objednávok vo výrobe predmetov dlhodobejšej spotreby, kam patria napríklad osobné automobily a spotrebiče určené pre domácnosť.
V kľúčovej oblasti Chicaga dosiahol v auguste index výrobných aktivít hodnotu 43,5 bodu, hoci v júli sa ustálil na hodnote 38 bodov.
Dodajme, že akýkoľvek údaj v pásme pod 50 bodov je charakteristický pre spomalenie týchto aktivít, no nárast indexu o vyše päť bodov sa považuje osobitne v teritóriu Chicaga za markantný.
Nemalým sklamaním je ale pokles dôvery amerických spotrebiteľov, ktorá sa v auguste znížila na 91,5 bodu, hoci v júli predstavovala 92,4 bodu.
Wall Street prognostikoval augustovú hodnotu tohto indexu na úrovni 93,2 bodu.
V analýze University of Michigan, ktorá pravidelne spracúva tento veľmi dôležitý ukazovateľ sa uvádza, že zníženie spotrebiteľskej dôvery reflektuje nielen ochabnutie na trhu s cennými papiermi, ale odráža v prvom rade obavy Američanov z prípadnej straty zamestnania.
Znížená spotrebiteľská dôvera sa môže negatívne premietnuť do výdavkov spotrebiteľov, ktoré doteraz veľmi účinne eliminovali procesy spojené s poklesom americkej ekonomiky.
Nad jej stavom vyjadril vážne obavy aj prezident Bush, ktorý vzápätí po publikovaní údajov o raste hrubého domáceho produktu za II. kvartál iba o 0,2% (počas uplynulého týždňa) uviedol, že ozdravenie hospodárstva je veľmi pomalé. Značne optimistickejší je však minister obchodu USA Don Evans, ktorý tvrdí, že v budúcom roku môže americká ekonomika vykázať tempo rastu až na úrovni 3%, respektíve 3,5%. Kongresoví ekonomickí experti však tento optimizmus nezdieľajú. Rozpočtový úrad Kongresu Spojených štátov – CBO pri sa pri formulovaní rastových parametrov na budúci rok zhodol na 2,6%, pričom privátny sektor odhaduje rast na hladine 2,8%. CBO však konštatuje, že americkej ekonomike sa iba „o vlások“ podarí uniknúť pred recesiou a dodáva, že celoročný rast HDP bude v tomto roku predstavovať maximálne 1,7%. Ekonomickí experti ale veľmi tvrdo kritizujú Biely dom za fakt, že po rokoch rozpočtových prebytkov sa má v tomto roku vykázať deficit vo výške 9 miliárd dolárov, na čom sa až dvoma tretinami bude podieľať Bushov radikálny program na zníženie daní v objeme 1 350 miliárd dolárov v priebehu desiatich rokov.
Vláda USA oponuje tým, že v tomto finančnom roku sa dosiahne síce veľmi „štíhly“ prebytok v objeme jednej miliardy dolárov. V každom prípade však pôjde o prebytkový, a nie deficitný rozpočet.
Zástupcovia Demokratickej strany v Kongrese označujú rozhodnutie o masívnej redukcii daňového zaťaženia za „ľahkomyseľné“ a dodávajú, že terajší ekonomický vývoj smeruje k „Bushovej recesii“.
V závere uplynulého týždňa klesol rozhodujúci akciový index Dow Jones Industrial Average pod hodnotu 10 000 bodov, čo sa udialo vôbec po prvý raz od 12. apríla 2001, kedy sa naposledy zaznamenal prepad pod túto psychologicky významnú hranicu.
Nasdaq Composite stratil 51 bodov a uzatváral na hladine 1 793 bodov, čo vychádza zrejme z vyhlásenia Sun Microsystems, ktorý deklaroval, že neráta s dosiahnutím cieľov obchodného plánu a so zamýšľaným objemom predaja svojich produktov.