Slovenskú ekonomiku v uplynulom týždni potešilo viacero priaznivých štatistických správ, ktoré popri slovenskom Štatistickom úrade (ŠÚ) doručila aj Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom januárovom menovom prehľade. Nimi vyvolané pozitívne nálady mierne stlmili horšie hospodárske výsledky, v ktorých zverejňovaní pokračovali ďalšie dôležité slovenské spoločnosti. Mierny posun nastal v úvode týždňa v procese privatizácie slovenského poisťovacieho lídra, Slovenskej poisťovne. Záväzné ponuky v tendri na privatizačného poradcu odovzdali Riadiacej komisii pre privatizáciu poisťovne šiesti uchádzači. Rozhodnutie výberovej komisie sa očakáva v najbližších dňoch. V závere týždňa vzbudila opätovnú pozornosť najmenšia slovenská banka, banskobystrická Banka Slovakia. Kompetentné orgány totiž zverejnili správy o tom, že druhý pokus o jej privatizáciu možno očakávať už v apríli. Medzi udalosti týždňa patril aj vstup dvoch nových ratingových agentúr na slovenský trh.

Z mnohých štatistických údajov uplynulého týždňa patrí určite pozícia top správy informácii o minuloročnom vývoji bežného účtu platobnej bilancie SR. Podľa údajov NBS skončila táto zložka platobnej bilancia vlani v mínuse 32,9 mld. Sk, čo predstavuje medziročné zníženie deficitu o 14,6 mld. Sk. Podľa predstaviteľov NBS by mal vlaňajší schodok bežného účtu zodpovedať približne 3,7 % predpokladaného hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v roku 1999 to bolo 5,4 % HDP.

V piatok priniesol ŠÚ informácie o januárových tržbách za maloobchodný predaj. Maloobchodníci podľa nich zrealizovali obchody za 36 mld. Sk, čo v stálych cenách predstavovalo nárast o 12,2 %. Vo veľkoobchode naopak v januári pokračovala tendencia medziročného poklesu tržieb. V porovnaní s januárom 2000 sa znížili v bežných cenách o 10,2 % na 48,8 mld. Sk. Stavebná produkcia v januári tohto roka medziročne vzrástla o 11,4 % na 4,1 mld. Sk. Minuloročná stavebná produkcia však medziročne klesla o 0,4 %, keď dosiahla 69,5 mld. Sk.

Sériu štatistických správ spestrili aj viaceré odvetvové hospodárske výsledky. Centrálna banka informovala o minuloročnom hospodárení bankového sektora SR, ktorý po stratových rokoch doslova vhupol do čiernych čísel. Po výraznej reštrukturalizácii banky ukončili minuloročné hospodárenie so ziskom 15,011 mld. Sk, hoci ešte v závere polroka evidovali 613-miliónovú stratu. V roku 1999 vykazoval sektor stratu takmer 16,9 mld. Sk. Výrazné zlepšenie hospodárenia zaevidovali v minulom roku aj podniky združené vo Zväze kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu SR. Kožiari a obuvníci vyprodukovali hrubý zisk 153,44 mil. Sk, čo je prvý zisk odvetvia po dlhých rokoch. V roku 1999 vykázali tieto podniky stratu 39,1 mil. Sk a rok predtým boli dokonca v mínuse 2,106 mld. Sk. Priaznivo sa vyvíjalo aj podnikanie v celulózo-papierenskom priemysle. Podniky v ňom zahrnuté dosiahli vlani hrubý zisk 895,1 mil. Sk, čo je o 157,8 mil. Sk viac ako v roku 1999.

Horšie vlani naopak hospodárili dva slovenské giganty. Slovenské telekomunikácie vytvorili v uplynulom roku hrubý zisk 770 mil. Sk, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku zníženie o 831 mil. Sk. Zisk z prevádzkovej činnosti telekomunikácií sa oproti roku 1999 znížil o 1,097 mld. Sk. Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (SPP), dosiahol v minulom roku zisk pred zdanením 4,4 mld. Sk, po odpočítaní dane z príjmu v objeme 1,9 mld. Sk a mimoriadneho odvodu 3,3 mld. Sk by jeho strata mala dosiahnuť 817,6 mil. Sk. V tomto roku očakáva SPP zisk pred zdanením vo výške 2,49 mld. Sk. Vlaňajšie hospodárenie podniku negatívne ovplyvnil rast cien ropy a ropných produktov, výrazný nárast kurzu amerického dolára voči slovenskej korune, stagnácia predajných cien zemného plynu v SR, vysoké daňové zaťaženie vo forme mimoriadneho odvodu a daňové preddavky.

V súvislosti s SPP zaujala pozornosť médií aj správa o spôsobe jeho privatizácie, ktorá by sa nemala uskutočniť podľa pripravovanej novely zákona o veľkej privatizácii, keďže novelu doteraz neprerokovala ani Legislatívna rada vlády. Podľa ministerky Márie Machovej sa bude postupovať klasickým spôsobom, Fond národného majetku SR (FNM) vytvorí z SPP akciovú spoločnosť, časť akcií určená na privatizáciu sa sprivatizuje a zvyšok akcií ostane v správe FNM.

Okrem nepriaznivých výsledkov SPP nepotešilo slovenský plynárenský podnik ani rozhodnutie izraelských ministerstiev pre infraštruktúru a financie, podľa ktorých SPP nezaradia do tendra na plynofikáciu tejto krajiny. Išlo o predvýberové kolo, v ktorom záujemcovia ešte neponúkali konečné riešenie, ale know-how. SPP považuje argumenty príslušnej komisie za neadekvátne. Z uvedeného dôvodu sa SPP voči rozhodnutiu odvolalo, pričom do úvahy prichádza aj súdne riešenie.

Pozornosť médií vzbudili v uplynulom týždni dve nové spoločnosti s podobnou skratkou obchodného mena, ktoré vstupujú na slovenský trh. Prvou z nich je Slovenská ratingová agentúra, a. s. (SRA), ktorej ambíciou je stať sa v časovom horizonte 18 až 24 mesiacov profesionálne dobre vybavenou lokálnou ratingovou agentúrou. Stredobodom jej záujmu by mal byť rating nefinančných inštitúcií, predovšetkým priemyselných subjektov, subjektov služieb, miest a obcí, investičných projektov a rating emisií. Agentúra sa nebude prioritne sústreďovať na bankový sektor a nebude tiež poskytovať hodnotenie makroekonomických ukazovateľov Slovenska. Počet inštitúcií pre ktoré ho agentúra vypracuje do konca tohto roku podľa jej predstaviteľov nepresiahne desať. Jej konkurentom bude Czech Rating Agency (CRA), ktorá je pridruženou spoločnosťou prestížnej svetovej ratingovej agentúry Moody´s Investors Service. Hlavným zámerom CRA je podľa jej predstaviteľov pomôcť slovenským subjektom získať lepšie úverové podmienky ako aj strategických investorov, čo na druhej strane umožní zahraničným podnikom vyhľadať vhodné investičné príležitosti. CRA plánuje na Slovensku v tomto roku vytvoriť rating pre 10 až 15 klientov.

Vo svete financií zaujala najmä správa o pripravovanom druhom pokuse privatizovať Banku Slovakia. FNM by mal v spolupráci so zainteresovanými štátnymi orgánmi vyhlásiť výberové konanie na privatizáciu majetkového podielu štátu v tejto banke až po získaní informácií z auditu hospodárskych výsledkov banky za uplynulý rok. Termín vyhlásenia výberového konania teda bude pripadať najskôr na apríl. Výber privatizéra Banky Slovakia by sa mal na druhý pokus uskutočniť formou priameho predaja s výberovým konaním, čiže už nie prostredníctvom medzinárodnej verejnej súťaže. Svoj pravdepodobný záujem o vstup do nového výberového konania v piatok už zverejnila Česká poisťovňa, ktorá bola v konzorciu so slovenskou spoločnosťou Hanco Slovakia jediným vážnym záujemcom v neúspešnom tendri.

Slovenskej konsolidačnej (SK) sa v uplynulom roku podarilo odpredajom pohľadávok, ktoré do jej portfólia presunuli reštrukturalizované banky, zinkasovať podľa predbežných údajov zdroje v celkovom objeme takmer 550 mil. Sk. Nominálna hodnota odpredaných pohľadávok predstavovala 2,5 mld. Sk, výťažnosť tak dosiahla približne 20 %. Ako uviedol generálny riaditeľ a predseda predstavenstva SK Milan Šikula, túto hodnotu však nemožno chápať ako reprezentatívnu. Podľa viacerých doteraz zverejnených odhadov by sa mala výťažnosť pohľadávok v portfóliu SK v ďalšom období pohybovať len niekde na úrovni 10 %.

Na svojej pravidelnej tlačovej besede informovala ministerka financií Brigita Schmögnerová najmä o hlavných odporúčaniach misie Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré fond vyslal smerom k reforme daňovej správy na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patrí posilnenie autonómnosti daňovej správy, čo by podľa ministerky znamenalo samostatnosť Daňového riaditeľstva pri rozhodovaní o počte a umiestnení daňových úradov, čo však súčasná legislatíva neumožňuje. Dôležitým prvkom na zvýšenie účinnosti daňovej správy je podľa záverov MMF zníženie počtu malých neefektívnych daňových úradov. V súvislosti s pripravovanou daňou reformou vzbudila pozornosť predstava budúceho vývoja daňového zaťaženia na Slovensku v podaní Demokratickej strany (DS). Jej predseda Ľudo Kaník informoval, že DS bude presadzovať zníženie sadzby dane z príjmov na 19 %, čo by sa malo dotýkať podnikateľov, fyzických aj právnických osôb. Pre najnižšiu príjmovú skupinu by sa však sadzba dane mala podľa DS znížiť na 10 %.

Sumu 3,4 mld. Sk, ktorú má vláda použiť na zvyšovanie tarifných platov pracovníkov zdravotníctva by mal rezort zdravotníctva získať z ušetrených zdrojov. Finančné prostriedky usporí rezort znížením spotreby liekov, výdavkov na dopravu pacientov a ďalších zdrojov. Minister zdravotníctva Roman Kováč nesúhlasí s kritikou zvyšovania platov. Minister upozornil predovšetkým na to, že lekárom sa naposledy upravovali mzdy v roku 1997.

Vo štvrtok pokračovala kauza, v ktorej sú hlavným aktérom zadlžené Železnice SR (ŽSR). K Západoslovenským energetickým závodom, ktoré prerušili železniciam dodávky elektrickej energie pred týždňom, sa tento týždeň pripojili aj Stredoslovenské energetické závody (SSE). Vo štvrtok predpoludním totiž odpojili administratívnu budovu ŽSR vo Zvolene. Hovorca železníc Miloš Čikovský považuje postup SSE za „vcelku korektný“, keďže pôvodne hrozili vypnutím trakčného vedenia, čo mohlo obmedziť aj samotné vlakové spojenia. Denné náklady ŽSR sa kvôli obmedzeniu dodávok elektrickej energie zvýšili o 72 tis. Sk a od vypnutia piatich odberných miest na západnom Slovensku tak železniciam vznikli dodatočné náklady 583,6 tis. Sk.