Minulorocný prekvapivo vysoký rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 4,4 % potvrdil kontinuálnu akceleráciu ekonomiky Slovenska. Výrazne pritom prevýšil ocakávania trhu, Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré boli 3,5 až 3,8 %, ako aj odhady medzinárodných inštitúcií. OECD ocakával rast HDP na úrovni 4,3 % a Hospodárska komisia Organizácie spojených národov pre Európu na 4,0 %. „Slovensko tak vlani jednoznacne prevýšilo v raste ekonomiky ostatné krajiny visegrádskej skupiny,“ skonštatoval analytik Ludovej banky Mário Blašcák.

Trh ohromila predovšetkým správa o tempe rastu hospodárstva v poslednom kvartáli minulého roka, ktoré bolo až 5,4 %, co je najviac za posledné štyri roky. Rast HDP pritom podla analytika Poštovej banky Michala Džacovského jednoznacne tahala konecná spotreba, ktorá sa na celkovom HDP podielala 80 percentami. „Jej vplyv na HDP bol taký výrazný, že ak by ostatné položky zostali nezmenené, tak by celkový HDP za posledný kvartál 2002 vzrástol o 3,25 %,“ povedal. Podla analyticky Slovenskej ratingovej agentúry Kataríny Kohútikovej prekvapila najmä konecná spotreba domácností, ktorá bola vyššia o 5,3 %, podporovaná vysokým rastom reálnych miezd. Rast konecnej spotreby domácností podla Džacovského podmienili tiež sezónne faktory a rozvoj bankových služieb a spotrebných úverov. Ako podotkol Blašcák, pravdepodobne sa v nej prejavili aj ocakávania zmeny sadzieb spotrebných daní.

Za pozitívum analytici považujú fakt, že HDP už koncom minulého roka netahala spotreba vlády. V povolebnom období však takýto vývoj považujú za primeraný. Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o takmer 21 %, co bolo naposledy v tretom kvartáli 2001. „Najväcšiu zásluhu na vysokom raste hrubej tvorby kapitálu mala zmena stavu zásob, ktorá nezaznamenala vysoko negatívne hodnoty pod zápornými 10 mld. Sk, ktoré sú typické pre posledný kvartál v roku,“ uviedol Džacovský. Ako dodal analytik Slavie Capital Pavol Ondriska, vplyv zásob dokumentuje aj fakt, že zatial co domáci dopyt vzrástol o 8 %, domáci efektívny dopyt, ktorý je bez zásob, vzrástol len o 2,3 %. Aj ked je pozitívne, že rast exportu výrobkov a služieb dosiahol 12,37 % a predbehol rast importu, ktorý bol 11,87 %, deficit zahranicného obchodu podla Džacovského znížil HDP Slovenska, kedže Slovensko spotrebovalo viac, ako vyrobilo.

V roku 2002 bola motorom rastu spotreba podporená rýchlym rastom reálnych miezd. Vyššie boli výdavky domácností, ako aj verejnej správy. Tempo rastu spotreby štátu sa však s blížiacim sa koncom roku spomalovalo. K rastu HDP výraznou mierou prispela aj tvorba hrubého kapitálu a pozitívny príspevok zahranicného obchodu, kedže saldo nedosiahlo takú vysokú zápornú hodnotu ako v roku 2001.

Tempom rastu HDP Slovensko predbehlo ostatné krajiny v regióne a v Európskej únii. „Opät sme sa tak kúsok priblížili k životnej úrovni v Európskej únii, táto cesta však ešte bude dlhá a tažká,“ skonštatoval analytik CSOB Marek Gábriš. Z hladiska štruktúry je podla neho z dlhodobého hladiska nepriaznivý silný rast spotreby. „Ocakávame však, že sa spomalí už v tomto roku v dôsledku opatrení vlády v oblasti verejných financií a deregulácií cien,“ povedal. Ako dodal, opraty by preto v roku 2003 mal opät do rúk prevziat zahranicný dopyt a investície. „Klúcovou otázkou bude predovšetkým dynamika zahranicného dopytu, ktorá by mala zachránit vyšší rast HDP,“ uzavrela Kohútiková.