Informačné technológie a ekonomika, alebo súvislosti medzi rozvojom informačných technológií a s tým súvisiace sektory ekonomiky, či celková úroveň ekonomiky. Tieto problémy trápia odborníkov z M.E.S.A. 10, ktorých neraz odborníci označujú ako slovenský ekonomický think-thank, (čiže skupinu vysoko kvalifikvaných ľudí – mysliaci tank).

Stratégia a hospodárska politika

Táto téma svoju špecifickú podobu uzrela aj v strategickom materiále Ministerstva financií SR Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá má práve podtitul Lisabonská stratégia pre Slovensko. Jednou z dôležitých súčastí tejto stratégie je prechod na znalostnú ekonomiku, teda na ekonomiku založenú na poznatkoch, alebo poznaní.

„Súčasťou tejto stratégie je rozvoj informačnej spoločnosti. Ďalšie tri piliere sú vzdelanosť, ľudské zdroje, ďalej podnikateľské prostredie a veda, výskum, inovácie. Všetky tieto tri oblasti sú úzko prepojené,“ hovorí Ivan Miloš. Minister financií SR poznamenáva, že stratégia stojí na dvoch pilieroch. Prvým sú štrukturálne reformy a ekonomická politika založená na istých princípoch, ktoré sú predpokladom dlhodobého ekonomického rastu. Druhý pilier je práve poznatková ekonomika.

„V situácii vysokých deficitov a nízkeho ekonomického rastu je veľmi ťažké ak nie nemožné mať zmysluplnú politiku presadzovania znalostnej ekonomiky aj z hľadiska akútneho nedostatku verejných zdrojov potrebných na napĺňanie takejto priority a z potreby neustále šetriť a škrtiť, ale aj z dôvodu, že je to spojené a absencia štrukturálnych reforiem a ich deformácia ,ak boli urobené, spojené z nedostatočným podnikateľským prostredím, nedostatočnou pružnosťou trhov a tak ďalej. Ak nebudeme schopní ísť ďalej a využiť tento predpoklad práve na presadzovanie poznatkovej ekonomiky, môžeme sa nám stať, že vysoký rast nebude dlhodobo udržateľný a začneme strácať komparatívne výhody pre spojenie týchto dvoch pilierov,“ poznamenáva I. Mikloš.

Vzdelávanie a poznatky

Medzi jednotlivými oblasťami stratégie existujú vzájomné prepojenia a súvislosti. Prevláda názor, že v oblasti vzdelania treba výrazne zmeniť jeho obsah. Jeden z najväčších problémov vzdelávania je to, že dnešné vzdelanie je založené na prílišnom memorovaní, prílišnom zaťažovaní študentov a žiakov, ktorí nezískavajú kvalifikáciu v tom, čo je podstatné. Podstatné by mal byť zber, vyhodnocovanie analyzovanie informácií a hľadanie riešení na základe schopností hľadať a vyhodnocovať informácie.

Preto je potrebné investovať do informačných technológií. Otázne je však ako a koľko. Ako príklad sa zvyknú porovnávať USA a Európa, najmä v súvislosti s Lisabonskou stratégiou.

„Ak porovnávame nahrubo, tak medzera medzi konkurencieschopnosťou sa nezmenšila, ale zväčšila. Ale toto platí preto, lebo sa porovnáva Európa ako celok, ale na Európe majú veľkú váhu kontinentálne ekonomiky, kde to s naozajstnou konkurencieschopnosťou nie je bohviečo. Zároveň platí, že aj v Európe sú ekonomiky, ktoré túto veľkúmedzeru v konkurencieschopnosti zmenšili, ktoré majú rýchlejší rast konkurencieschopnosti a ekonomický rast ako napríklad v USA. Nie je náhoda, že takýmito krajinami sú krajiny ako Írsko, Fínsko, kde aj investície do poznatkovej ekonomiky a informačných technológií a nielen verejné sú výraznejšie ako v iných krajinách,“ hovorí I. Mikloš.

IT a ekonomický rast

Existuje všeobecný konsenzus o priaznivom dosahu investícií do sektora informačných technológií na ekonomický rast a tvorbu pracovných miest.

Tvrdí to Menbere Workie Tiruneh z Ústavu Slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. „Väčšina dnešných rozvinutých krajín dosiahla úspech najmä vďaka investíciám do IT sektora. Zaostalé krajiny sú zaostalými aj „vďaka“ zaostalosti vo využívaní IT ako napríklad v Afrike a Latinskej Amerike. IT sa vyvíjajú s vývojom e-commerce, e-government a e-learning. Ich použitie vedie k efektívnej produkcii (zvýšením produktivity práce a kapitálu). Expanzia IT sektora vedie k dynamizácii celej ekonomiky,“ tvrdí SAV.

IT majú prami vplyv na efektívny rast ekonomiky

IT znižujú transakčné náklady firiem pri získavaní a spracovaní informácií o trhu, dodávateľoch a odberateľoch a tým vytvárajú efektívne manažérske a organizačné prostredie. Majú priamy efekt na ekonomický rast a vytváranie pracovných miest.

Podľa Menbere Workie Tiruneha pri pohľade na štruktúru zamestnanosti v IT sektore v SR vidíme, že pracovníci tzv. profesionáli sa podieľali v celom sledovanom období (1995-2003) približne 55%-mi na celkovom počte pracovníkov IT sektora a s rovnakým podielom sa počíta aj v ďalších rokoch. Tento stav má pozitívny efekt na vedomostnú ekonomiku a následne na celú ekonomiku. V premiere každý obyvateľ Slovenskej republiky minul v roku 1999 na IT produkty a služby len 66 USD, čo bolo len 49%, 42% a 60% výdavkov na občana v Českej republike, Slovinsku a Maďarsku. V roku 2003 sa zvýšili výdavky slovenského občana na IT produkty a služby na 161 USD, čo predstavovalo 76%, 55% a takmer 70% výdavkov občana Českej republiky, Slovinska a Maďarska podľa poradia. Očakáva sa, že výdavky slovenského občana sa v roku 2006 zvýšia na 216 USD, čo bude predstavovať 86,6%, 58% a 70,2% výdavkov občana Českej republiky, Slovinska a Maďarská podľa poradia.

Zvyšuje sa zamestananosť v sektore

Slovenský IT sektor zamestnával v roku 1995 18423 pracovníkov, z ktorých 56% bolo špecialistov, v roku 2002 to už bolo 31140 pracovníkov a predpokladá sa, že v roku 2006 IT sektor bude zamestnávať 43786 pracovníkov. Štruktúra zamestnanosti jednotlivých segmentov IT sektora v SR je takmer identická so štruktúrou zamestnanosti IT v celom regióne východnej Európy. Kým v roku 1995 zamestnanosť IT sektora podieľala na celkovej výberovej zamestnanosti v národnom hospodárstve SR 0,86%-mi, v roku 2003 už bolo 1,6%-mi, čo predstavuje približne dvojnásobné zvýšenie zamestnanosti v tomto sektore.

Ide nielen o investície ale aj o ľudský kapitál

Z výsledkov empirických analýz vyplývajú aj ďalšie závery. Vysoké investície do IT sektora vedú k rapídnemu ekonomickému rastu. Znamená to, že zvýšenie investície do IT o 1%, zvyšuje rast HDP o 0,11% a HDP na obyvateľa o 0.12%. Okrem toho, zvýšenie investície do služieb a software o 1%, zvyšuje rast HDP o 0,08% a HDP na obyvateľa o 0,09%.

Menbere Workie Tiruneh si myslí, že investície do IT sektora bez akumulácie ľudského kapitálu a rozvoja IT infraštruktúry neprinesú očakávaný efekt. Tieto investície vedú k rastu iných odvetví, najmä sektora služieb a zvyšujú zamestnanosť, produktivitu práce a vedú k rastu miezd a poklesu nákladov firiem a zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.

Kde na to vziať?

Prezidentka Slovenskej asociácie rizikového kapitálu Iveta Griačová hovorí o problematike financovania moderných IT. Inovácie, medzi ktoré patria aj IT sa väčšinou financujú fondmi rizikového kapitálu. V Európe je menej fondov rizikového kapitálu a peniaze, ktoré idú do začínajúcich inovačných firiem ako je pravidlom v USA, sa u nás strácajú práve v myslení ľudí a podnikateľov, ktorí ešte stále nepochopili význam IT v ekonomike a ich vlastnom napredovaní.. Fondy, ktoré boli na Slovensku, alebo tie čo ešte sú, majú problém nájsť nielen dobrý zámer, teda niečo, čo je na papieri, ale majú problém nájsť ľudí, ktorí sú schopní ho realizovať. Niet tých, ktorí by boli schopní podriadiť určitému zámeru celý svoj podnikateľský život, prácu na niekoľko rokov dopredu. Mali by byť takí, ktorí by sa chceli podeliť nielen so svojimi starosťami, ale aj radosťami a výsledkami s finančným investorom, teda fondom rizikového kapitálu, a sú potom ochotní tú myšlienku ďalej posunúť,“ poznamenáva I. Griačová.

Podstata rizikového kapitálu je v tom, že sú nejaké združené peniaze, ktoré sa investujú do spoločnosti, alebo do skupiny podnikov, ktoré chcú ten zámer komerčne rozvíjať, ale ten fond musí potom z toho projektu vystúpiť, musí svoje peniaze dostať s určitým ziskom, lebo je to tiež podnikateľský fond. Podnikateľ chce svoje peniaze zhodnotiť. Často podnikatelia nepochopia a hovoria:“Vy chcete na mojej myšlienke zarobiť!“ Fond rizikového kapitálu, má silu tú myšlienku zmaterializovať, alebo ju komerčne posunúť. Tu vzniká pomerne veľký rozpor v myslení fondov, alebo tých, ktorí peniaze majú a tých, ktorí by ich mohli dostať, využiť. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá práve oblasť vzdelávania.

„Bez vzdelania nebudeme mať podnikateľov, treba ich vychovať. Máme žiaľ za sebou určité dedičstvo. Nikto z nás nebol podnikateľom pred 15 rokmi, respektíve len veľmi malé percento. Tí mladí ľudia, čo vychádzajú z univerzít. tak cca 99 % z nich sa chce zamestnať, nechcú byť zamestnávatelia, alebo podnikatelia. Mal by byť určitý impulz ako to ich myslenie zmeniť, aby nechceli byť zamestnancami, ale aby sami chceli vytvárať hodnoty,“ hovorí I. Griačová.

Minister financií SR hovorí, že zatiaľ na Slovensku sme konkurencieschopní v oblasti priemyselnej veľkovýroby, ale nie sú práve tie záležitostii, ktoré súvisia s konkurencieschopnosťou založenou na poznatkovej ekonomike, alebo znalostnej ekonomike. Táto cesta nás ešte len čaká. A to súvisí aj s rizikovým kapitálom. Keď neexistuje kapitálový trh, nemôže existovať špecifický segment kapitálového trhu, ktorým je trh rizikového kapitálu, navyše ten problém nie je len v tom, že to nie je problém neexistencie fondov, ale je to problém neexistencie dobrých kvalitných projektov.