Ministerstvo financií SR (MF) očakáva, že rast slovenskej ekonomiky sa bude do roku 2006 postupne zvyšovať z tohtoročnej predpokladanej úrovne okolo 4 % na takmer 5 % v roku 2006. Významným faktorom rastu hrubého domáceho produktu (HDP) by pritom mal byť v nastávajúcich rokoch na strane ponuky priemysel a stavebníctvo a postupne by sa mal zvyšovať aj rast služieb.

Podľa prognóz, ktoré sú súčasťou Predvstupového ekonomického programu (PEP), by mal tohtoročný reálny HDP vzrásť o 4 %, v budúcom roku o 4,2 %, v roku 2005 očakáva MF tempo ekonomického rastu na úrovni 4,4 % a v nasledujúcom roku 4,8 %. Ekonomický rast by mal pritom v sledovanom horizonte stimulovať rast domáceho i zahraničného dopytu. Zahraničný dopyt by pritom mal rásť rýchlejšie ako domáci.

Podiel spotreby vlády sa podľa MF zníži zo súčasnej 20-percentnej úrovne na približne 17 % HDP, mierne poklesne aj podiel súkromnej spotreby, a to asi na 49,7 %. Úroveň fixných investícií by pritom mala postupne dosiahnuť 30,3 % HDP, čo je relatívna úroveň z roku 2001. Rast súkromnej spotreby sa však podľa MF pravdepodobne v tomto roku zníži. Príčinou by malo byť najmä zvýšenie regulovaných cien v druhej polovici roka aj spotrebných daní a obozretná mzdová politika zamestnávateľov vo verejnom i súkromnom sektore. V roku 2004 však už MF očakáva istý rast súkromnej spotreby napriek pretrvávajúcej relatívne vysokej úrovni inflácie. V ostatných rokoch by sa mal rast súkromnej spotreby zrýchliť najmä v dôsledku prispôsobovania miezd k zvyšujúcemu rastu produktivity práce a rastu zamestnanosti.

MF očakáva, že tvorba hrubého fixného kapitálu sa v tomto roku mierne zvýši a v ostatných rokoch bude postupne akcelerovať. Tieto očakávania vyplývajú z predpokladaného ďalšieho znižovania úrokových sadzieb, z pozitívneho vplyvu daňovej reformy, z očakávaného prílevu a pozitívneho pôsobenia priamych zahraničných investícií po vstupe SR do Európskej únie (EÚ) a z doteraz založených alebo avizovaných nových podnikateľských aktivít a zámerov.

Priemerná miera nezamestnanosti by sa mala do roku 2006 postupne znižovať vplyvom rastu ekonomiky, vplyvom zmien v jej štruktúre a uplatňovaním aktívnej politiky trhu práce. Situácia na trhu práce sa bude podľa MF aj v nastávajúcom období zlepšovať relatívne mierne, zvyšovanie rastu ekonomiky je založené na zvyšovaní produktivity práce. Naďalej bude pretrvávať relatívne slabá závislosť medzi vývojom ekonomiky a mierou nezamestnanosti.

Miera inflácie bude podľa aktuálnych odhadov MF v tomto roku vyššia ako sa projektovalo v minuloročnom PEP. Príčinou budú zmeny úpravy regulovaných cien a v druhej polovici roka aj úpravy sadzieb spotrebných daní. Jadrová inflácia by mala dosiahnuť v decembri 2003 hodnotu v intervale od 2,1 do 3,6 %, celková inflácia v intervale od 8,4 do 9,7%, čomu zodpovedá priemerná inflácia na úrovni od 8,3 do 8,8 %.

V strednodobom horizonte bude cenový vývoj ovplyvňovať pokračujúce úpravy regulovaných cien, zbližovanie legislatívy, predovšetkým v oblasti spotrebných daní so štandardami EÚ, a zároveň postupné znižovanie dynamiky jadrovej inflácie. K ultimu budúceho roka by mala priemerná medziročná miera inflácie dosiahnuť 8,1 %, v roku 2005 by to malo byť 4,7 % a v nasledujúcom roku 3,1 %. V rokoch 2005 a 2006 by malo určovať klesajúci trend jadrovej inflácie najmä postupné znižovanie administratívnych zásahov.

Tohtoročný deficit obchodnej bilancie by mal podľa MF dosiahnuť približne 65 mld. Sk a mal by tak byť výrazne nižší ako v roku 2002 a súčasne nižší ako sa pre rok 2003 očakávalo v minuloročnom PEP. Deficit bežného účtu v roku 2003 by mal dosiahnuť 4,5 % HDP v porovnaní s odhadovanými 6,8 % HDP. V budúcom roku sa prechodne deficit bežného účtu zvýši, avšak jeho úroveň v rokoch 2004 a 2005 by mala byť nižšia ako sa očakávalo. Po roku 2004 by mal deficit postupne klesať až na úroveň okolo 3,3 % HDP v roku 2006.