Ministerstvo financií SR (MF) očakáva v tomto roku rast slovenskej ekonomiky o 3,6 %, ktorý by sa mal zvýšiť až na 5,1 % v roku 2005. Zdrojom rastu v strednodobom horizonte by mal byť rast celkovej produktivity a efektívnosti výrobných faktorov v dôsledku pokračujúcich reforiem, štrukturálnych zmien a prílevu priamych zahraničných investícií (PZI) do podnikovej sféry.

Podľa prognóz, ktoré sú súčasťou Predvstupového ekonomického programu, ekonomický rast by mal byť stimulovaný tak rastom domáceho, ako aj zahraničného dopytu. „Očakávame, že v tomto roku sa už index rastu efektívneho domáceho dopytu oproti roku 2001 nezvýši a v ostatných rokoch bude miernejší ako v rokoch 2001 a 2002. Rast zahraničného dopytu bude v roku 2002 pravdepodobne ešte nižší ako vlani, avšak v nasledujúcom období by sa mal opäť zvýšiť a mal by byť najrýchlejšie rastúcou zložkou agregovaného dopytu. Vyšší rast zahraničného dopytu a miernejší rast domáceho dopytu by sa mali odraziť v postupnom znižovaní deficitu v zahraničnom obchode s tovarmi,“ dodáva MF.

Podiel konečnej spotreby domácností na hrubom domácom produkte (HDP) by sa mohol pohybovať na úrovni 53,6 %. Podiel konečnej spotreby verejnej správy bude podľa odhadov rezortu pravdepodobne kulminovať v roku 2002 na úrovni 20,7 % a v ostatných rokoch bude postupne klesať zhruba na 19 %. Dá sa pritom očakávať, že zmierňovanie rastu spotreby sa zrejme prejaví v priebehu roku 2003 kvôli cenovej deregulácii a vplyvom vyššej inflácie. Rast tvorby hrubého fixného kapitálu by mal byť v tomto roku podstatne miernejší ako vlani, a to na úrovni okolo 4 %. Po roku 2003 sa podľa ministerstva rast investícií mierne zvýši. „Podiel fixných investícií na HDP sa bude v sledovanom horizonte pohybovať na úrovni okolo 30 %, čím by sa mali vytvárať dostatočné predpoklady na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky,“ vysvetľuje MF.

MF očakáva, že priemerná miera nezamestnanosti sa bude pod vplyvom rastu ekonomiky, ako aj zmien v jej štruktúre a uplatňovaním aktívnej politiky na trhu práce postupne znižovať, a to z úrovne 18,9 % v roku 2002 na 17,5 % v roku 2005. Situácia na trhu práce sa teda bude zlepšovať len mierne.

Presnejší odhad inflácie sťažuje podľa rezortu to, že zatiaľ nie je známa miera budúcich cenových deregulácií. „K najvýraznejšiemu rozsahu deregulácií by malo dôjsť v roku 2003, čo bude mať za následok zvýšenie tak celkovej inflácie na 6,5 %, ako aj jadrovej inflácie na 4 %. V ďalších rokoch by sa mal dopad administratívnych opatrení postupne znižovať a tým sa obnoví pokles celkovej inflácie. V roku 2004 by medziročná miera inflácie mala dosiahnuť 5,2 %, pri jadrovej inflácii 3,6 %, a v roku 2005 očakávame medziročnú mieru inflácie na úrovni 4,2 % a jadrovú infláciu 3,0 %,“ odhaduje rezort financií.

Predpokladaný miernejší rast domáceho dopytu v ostatných rokoch, úspešná realizácia fiškálnej a menovej politiky, zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky a najmä oživenie hospodárstva Nemecka a ostatných významných obchodných partnerov SR, by mali podľa MF vytvoriť dobré predpoklady na ďalšie znižovanie deficitu v ostatných rokoch z očakávanej úrovne 9,5 % HDP v roku 2002 na 5,4 % HDP v roku 2005. „V dôsledku očakávaného zmierňovania deficitu obchodnej bilancie sa bude postupne znižovať aj deficit bežného účtu platobnej bilancie z 8,3 % HDP v roku 2002 približne na 4,2 % HDP v roku 2005. Bilancia služieb by mala byť naďalej kladná na úrovni blízkej 2 % HDP,“ dopĺňa rezort. Záporná bilancia výnosov sa bude podľa MF zmierňovať a približovať úrovni 1 % HDP. Bežné transfery by sa mali pohybovať v intervale od 0,6 % do takmer 1 % HDP.