Americkí výrobcovia sú pod narastajúcim tlakom na znižovanie nákladov, a preto hľadajú určité únikové cesty. Jednou z nich je Mexiko a najnovším príkladom svetoznáma firma Motorola, ktorá bude nútená prepustiť 2500 zamestnancov a presunúť výrobu mobilných telefónov na územie svojho južného suseda.

Podľa vyjadrenia Dallas Federal Reserve Bank čelia americké spoločnosti často veľmi bezohľadnej konkurencii a istú „úľavu“ hľadajú práve v Mexiku.

Podobne postupoval aj Xerox, ktorý sa rozhodol vyrábať komponenty na digitálnu kancelársku techniku takisto v Mexiku, pretože spoločnosť vykázala v roku 2000 stratu, a to vôbec po prvý raz za uplynulých 16 rokov.

Znížila počet zamestnancov o 3200 ľudí a chce redukovať výrobné náklady zhruba o jednu miliardu dolárov.

Mexiko však nie zaujímavé iba z dôvodu lacnej pracovnej sily, ale americké firmy tam chcú využiť aj rozsiahle možnosti reexportu – táto krajina má totiž bilaterálne dohody o voľnom obchode s 31 štátmi, vrátane členov Európskej únie.

Vôbec nie je v tejto súvislosti náhoda, že mexický prezident Vicente Fox pred niekoľkými dňami absolvoval obchodnú misiu práve v európskych krajinách.

Výroba a pôsobenie na mexickom trhu teda predstavuje určitú formu racionalizácie zo strany amerických firiem, ktoré možno týmto krokom strácajú dominanciu na vlastnom teritóriu, ale môžu sa na druhej strane viac prezentovať v Latinskej Amerike a v Európe.

Táto stratégia však nie je novinkou – od roku 1994, teda od podpisu Dohody o severoamerickej zóne voľného obchodu /NAFTA/ sa počet podnikov a tovární, ktoré pracujú pre firmy domestifikované v USA, zvýšil takmer dvojnásobne a dnes predstavuje zhruba 3 700 výrobných jednotiek.

Popri už spomínanej Motorole a spoločnosti Xerox sa presúvajú na mexický trh najmä americkí výrobcovia odevov a textílií, pretože tam získavajú šancu zvýšiť produkciu a predajnosť, ktorá začína byť v USA značne problematická.

Spomalenie tempa amerického ekonomického rastu však môže postihnúť aj samotné Mexiko, ktorého export do Spojených štátov predstavuje až 25% z hrubého domáceho produktu.

Podľa Americkej obchodnej komory sa však tento negatívny vplyv utlmuje práve americkými investíciami v Mexiku, ktoré dosiahli v minulom roku 13 miliárd dolárov a v roku 2001 majú byť dokonca ešte vyššie.