Minulý rok sa roztrhlo vrece s výsledkami výskumov a publikácií, ktorých spolocným menovatelom je vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ). Prvou lastovickou boli štúdie z dielne Prognostického ústavu (PÚ) SAV a pera výskumníkov, ktorý s ním spolupracujú.

O ekonomike sa hovorí v niekolkých štúdiách zverejnených v zborníku. Procesy globalizácie sú v súcasnosti spájané s rastom neistoty, ktorý je dôsledkom fúzie firiem, zmien v pravidlách hry. Reakcie Slovenska budú podla prognostikov podmienené európkym vnímaním tohto procesu. Hovoria o troch scenároch integrácie Slovenska. Prvý dostal prívlastok „spolocný osud“. Vdaka nemu sa Slovensko dostane do vyspelej Európy ako rovnoprávny partner. Podla druhého scenára sa stane protektorátom EÚ. Posledný scenár integrácie hovorí o tom, že Slovensko sa stane periférnou krajinou. V case prípravy prognostických štúdií ich autori pocítali aj s tým, že Slovensko nebude v EÚ únie. Dnes už môžu kludne spávat a zabudnút na tri scenáre, ktoré venovali tomu, ak by summit EÚ v Kodani dopadol inak.

Prognostici sa venovali aj právnemu prostrediu, ktoré sa bude musiet zosúladit s právnymi aktmi EÚ. Medzi tažiskové práce zborníka patrí štúdia venovaná konkurencieschopnosti a alternatívam rastu ekonomiky. Konkurencieschopnost ekonomiky bude podla jej autorov závisiet od výkonnosti a kvality verejnej správy, sociálnej súdržnosti a vlastného vývoja a výskumu. Autori štúdie mienia, že na Slovensku by sa mala zvyšovat kvalifikácia pre vysoké technológie, ktoré by sa mali stat komparatívnou výhodou. Priemysel bude v budúcnosti podla nich závislý od zásahov štátu do tejto oblasti. Tie nie sú neznámou aj v mnohých krajinách Európskej únie. Pri financnej obsluhe ekonomiky hrá nie nepodstatnú úlohu kapitálový trh. V roku 2010 bude na nom prevládat obchod s produktmi kolektívneho investovania.

Slovenská ekonomika nevytvára dostatok financných prostriedkov pre zabezpecenie štandardov EÚ pre oblast životného prostredia. Želaným cielom politiky v tejto oblasti je trvalo udržatelný rozvoj, ktorý je na možný len vdaka velkým investíciám a prípadnej reštrukturalizácii ekonomiky. Monografia obsahuje dva scenáre sídelného a regionálneho rozvoja. Podla pesimistického sa budú slovenské regióny vyvíjat nevyvážene a preto bude mat krajina problémy s integráciou. Podla optimistického bude všetko presne naopak.

Najrozsiahlejší priestor dostala problematika Európskej únie vo výskumoch Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Výskumu mal premiéru v júli minulého roku a ústav ho po druhý raz publikoval vo forme monografie. Je rozdelená na dve casti. Prvá sa venuje východiskovému stavu v prípravnom procese na vstup do EÚ a druhá cast prínosom a rizikám tohto procesu. Publikácia sa v prvej casti venuje najmä makroekonomickej stabilite, inštitucionálnym reformám, analýze jednotlivých ekonomických odvetví a hlavným faktorom konkurencieschopnosti. Ekonomickú konvergenciu môže podla štúdie dosiahnut Slovensko len vdaka štruktúrnym zmenám, rovnomernému rastu ekonomiky a dokonceniu reforiem. Makroekonomická stabilita nemá podla autorov uspokojivý charakter a pred vstupom do EÚ by mala byt podporená obozretnou fiškálnou politikou. Kodanské kritériá pre vstup Slovenska do Európskej únie hovoria o tom, že reálna konvergencia nastáva vtedy ak je krajina schopná odolávat konkurencným tlakom a trhovým silám v EÚ. Slovenská ekonomika nie je však dost konkurencieschopná kvôli nízkej produktivite a udržiavaniu pomerne nízkej úrovni inflácie. V odvetviach ekonomiky nie je hlavným problémom ich štruktúra, ale pomalý priebeh zavádzania nových technologicky a poznatkovo orientovaných výrobe.

Druhá cast sa zaoberá prínosmi (šancami) a nákladmi (rizikami) spojenými s hlavnými oblastami integrácie ako sú zahranicný obchod, priame zahranicné investície, volný pohyb pracovných síl, rozpoctovým efektom a nákladom súvisiacim so zavádzaním noriem EÚ. Súcasne poskytuje aj súhrnný pohlad vývoj Slovenska v rokoch 2004 – 2008.

Volná zóna obchodu Slovenska s krajinami EÚ do vstupe do nej, môže podla autorov monografie znamenat väcšiu ochranu slovenskej ekonomiky. Tej by mali po vstupe pomôct a pozdvihnút ju najmä priame zahranicné investície.

Prínosom vstupu Slovenska do Európskej únie bude bude pomoc, ktorú dostane z rozmanitých fondov. Na druhej strane vstup do Európskej únie je spojený aj s nie malými nákladmi. Autori štúdie odhadli, že v rokoch 2001 až 2015 to bude od 2001 do 250 mld. Sk v cenách z roku 2001.

Tažiskom štúdie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú tri problémové okruhy: porovnanie súcasného stavu ekonomiky Slovenska a EÚ, miera pripravenosti ekonomiky Slovenska a potenciálne ekonomické dopady vstupu.

Autori štúdie upozornujú na prínosy a riziká skorého vstupu Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ) v roku 2007. Okrem zníženia transakcných nákladov je to aj neexistencia rizika výkyvov kurzu slovenskej koruny voci iným volne zamenitelným menám. Skorý vstup do EMÚ v case zaostávania slovenskej ekonomiky môže znamenat väcší cenový skok a rýchlejšie dobiehanie cenovej úrovne Slovenska k EÚ, ktoré bude nepodložené rovnakou produktivitou práce. Vdaka tomu sa môže spomalit približovanie sa Slovenska k ekonomickej úrovni a životnej úrovni EÚ.

Hlavnou nevýhodou zavedenia eura je to, že so stratou menového kurzu je spojená absencia makroekonomického nástroja chrániaceho ekonomiku pre externými šokmi. Kurz národnej meny makroekonómovia považujú za nástroj pomocou, ktorého sa dajú reálne odstránit vplyvy reálnych šokov, pretože práve takéto šoky si vyžadujú úpravu kurzu.

Jadrom publikácie venovanej monitoringu prístupovému procesu, ktorú vydala Slovenská Spolocnost pre zahranicnú politiku je niekolko základných tém. Autori sa zaoberajú najmä prípravou Slovenska na vstup do EÚ, nezamestnanostou a diskusiou o budúcnosti EÚ.

Tvrdia, že na Slovensku sa hospodárska politika dost dlhé obdobie vytvárala systémom pokusov a omylov. Až koncom devätdesiatich rokov sa zacali robit prvé kroky, ktoré vedú k makroekonomickej stabilizácii a k uplatnovaniu štrukturálnych reforiem. Dôležitým momentom zmien je integrovat Slovensko do Európskej únie. Nezamestnanost je dlhodobým vážnym problémom Slovenska. Autori prichádzajú k záveru, že nízke odborné poznanie fenoménu nezamestnanosti viedlo v roku 2002 k prijatiu nevhodného Zákonníka práce, neudržatelnej aktívnej politike zamestnanosti a nedostatocnej kontroly financných prostriedkov vynakladaných na podporu zamestnanosti. Nezamestnanost súvisí so zlým fungovaním systému spravodlivosti, slabo rozvinutou infraštruktúrou, zlou politikou bývania, nereformovaným systémom vzdelávania, štedrou sociálnou politikou. Autori štúdie mienia, že pokles nezamestnanosti bude závisiet od stupna reforiem.

Všetky štyri publikácie prinášajú vlastný pohlad na problematiku ekonomickýh a iných aspektoch vstupu Slovenska do Európskej únie. Publikácie z dielne PÚ SAV a ÚSSE SAV prinášajú rozsiahlejšiu analýzu niektorých procesov. Ich kolegovia z tretieho sektora však popisujú niektoré stránky prístupového procesu, ktoré doplnajú pohlad pracovníkov z akademickej pôdy. Dúfajme, že všetci autori prinesú na trh poznatkov ešte dalšie zaujímavé fakty.

(Písané pre Ekonomický casopis)