Lockdown by podľa ekonomických analytikov priniesol značné hospodárske škody. Premiér Igor Matovič nie raz povedal, že v boji proti novému koronavírusu lockdown ostáva v hre. S projektom celoplošného testovania prišiel práve pre to, aby sa Slovensko tomuto scenáru vyhlo. Lockdown by podľa Matoviča trval minimálne tri týždne. Podľa analytikov je potrebné urobiť všetko preto, aby sme sa mu vyhli.

Zatiaľ čo začiatkom tohto roka sme o koronavíruse počúvali len v správach z ďalekej Číny, v marci už bolo všetko inak a pandémia sa začala šíriť aj u nás. Začali sa postupne zatvárať obchody, reštaurácie, prevádzky, až prišiel úplný lockdown ekonomiky, teda vlastne k uzavretiu ekonomiku s cieľom obmedziť pohyb obyvateľstva, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. „To samozrejme stiahlo našu ekonomiku do recesie a negatívne ovplyvnilo trh práce,“ povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Rozbiehajúca sa druhá vlna pandémie preto vyvoláva patričné obavy. Lockdown je podľa Glasovej najhorším možným scenárom, pretože by stiahol naše hospodárstvo do ešte silnejšej recesie, než v akej sa teraz nachádzame. Obavy vyplývajú aj z toho, že tento lockdown by mohol byt podľa nej tvrdší ako ten jar, hlavne ak by bol spojený aj so zákazom vychádzania obyvateľstva. „Ekonomické škody by boli samozrejme obrovské,“ dodala Glasová.

Podobný názor má aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, podľa ktorej by lockdown priniesol značné hospodárske škody. A to nielen priame, ale aj nepriame. Netýkalo by sa to len výpadku produkcie, ale aj negatívnych dopadov na trh práce, ktoré by si žiadali kompenzačné opatrenia zo strany vlády, aby zamedzili strate pracovných miest a znovu vo väčšom pokrývali výdavky na pandemickú OČR či PN. Okrem toho, pri dočasnom výraznom obmedzení ekonomickej činnosti by poklesli aj daňovo-odvodové príjmy, čo by sa podľa Muchovej prejavilo na zhoršení schodku verejných financií. Pri dlhšom lockdowne by mohlo hroziť narušenie dodávateľských reťazcov a negatívny vplyv na konkurencieschopnosť.

Treba však podľa Muchovej dodať, že ak by časovo striktne obmedzený a včas zavedený lockdown vedel efektívne sploštiť krivku infekcií a zabránil by predĺženému obdobiu neistoty, dobrovoľného spoločenského dištancovania a čiastočných reštrikcií, mohol by byť nasledovaný pomerne rýchlym znovuoživením, ako poukazuje nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu. „Avšak je to spojené s viacerými faktormi a na robustnejšiu analýzu je priskoro, preto je namieste veľmi dobré zváženie primeraných možností,“ dodala Muchová.