Ekonomická sloboda na Slovensku rýchlo upadá. Aspoň to vyplýva z prieskumu aktuálneho indexu ekonomickej slobody The Heritage Foundation. Hodnotenie Slovenska sa totiž v tohtoročnom indexe medziročne zhoršilo až o 2,5 bodu na 67 bodov, čo bol jeden z desiatich najvyšších medziročných prepadov spomedzi všetkých takmer 180 hodnotených krajín. V hodnotení ekonomickej slobody sa tak Slovensko zosunulo z vlaňajšieho 37. miesta až na 51. priečku. Problémom je aj vnímanie korupcie na Slovensku.
„Ekonomická sloboda na Slovensku dosiahla vrchol v roku 2008 a odvtedy má klesajúci trend. Impulz pre implementáciu hlbších inštitucionálnych reforiem, zdá sa, vyprchal. Vyhliadky pre dlhodobý ekonomický rozvoj sú obmedzené z dôvodu neefektívneho boja proti korupcii a slabému politickému záväzku k posilneniu rámcov právneho štátu,“ konštatuje v hodnotení tohtoročného indexu The Heritage Foundation. Slovensku pri hodnotení však nepridala ani fiškálna disciplína. Vládne výdavky totiž rástli a privatizácia štátneho majetku bola pozastavená.
Pri samotnom hodnotení súdnictva si Slovensko síce udržalo rovnaké skóre pri ochrane vlastníckych práv, prehlbujúcim problémom sa však javí korupcia. Pri posudzovaní vnímania korupcie sa totiž Slovensko medziročne zhoršilo o dva body na 43 bodov a kleslo v hodnotení tohto ukazovateľa o ďalších päť priečok na 60. miesto. Vlastnícke a zmluvné práva sú podľa prieskumu na Slovensku zabezpečené a rešpektujú sa, problémom je však okrem korupcie aj pomalosť súdov. „Rozhodnutia súdov môžu trvať roky a podnikateľská komunita vníma korupciu ako významný faktor pri súdnych rozhodnutiach,“ konštatuje sa v hodnotení Slovenska. Znepokojujúce zostáva aj vnímanie korupcie v zákonodarnej a výkonnej moci.
Slovensko sa podľa The Heritage Foundation príliš nepredviedlo ani v nakladaní s verejnými zdrojmi. V hodnotení samotných vládnych výdavkov sa dokonca prepadlo o ďalších 14 miest až na 122. priečku, keď zaznamenalo 48,2 bodu. Ešte pred rokom pri tomto ukazovateli evidovalo skóre 63,7 bodu. Pokleslo však aj hodnotenie pri slobode podnikania kvôli spomaleniu štrukturálnych reforiem a pri pracovnom trhu pre nedostatok flexibility. Pre niektoré nepeňažné bariéry sa zhoršilo aj hodnotenie aj pri slobode obchodu.
Slovensko sa tak v rámci Visegrádskej štvorky pri hodnotení ekonomickej slobody nachádza na tretej priečke. Najlepšie je hodnotená Česká republika so skóre 69,9 bodu na 30. mieste. Nasleduje na 49. priečke Maďarsko, ktoré má o pol bodu viac ako Slovensko a Poľsko sa umiestnilo na 64. priečke. Pred Slovensko sa tak v tohtoročnom hodnotení ekonomickej slobody dostali aj krajiny ako Kolumbia, Arménsko, Gruzínsko či Botswana.
Prvenstvo v hodnotení ekonomickej slobody v rebríčku The Heritage Foundation obhájil opäť Hongkong so ziskom 89,9 bodu. Rovnako ako vlani nasledoval Singapúr, ktorý si polepšil na 87,5 bodu. Prvú trojku opäť uzatvárala Austrália so ziskom 83,1 bodu. V rebríčku najslobodnejších ekonomík nasledujú Nový Zéland, Švajčiarsko, Kanada a Maurícius. Spojené štáty americké podobne ako pred rokom opäť klesli o jednu priečku, tentoraz z deviatej na desiatu so ziskom 76,3 bodu. Krajinou s najnižšou ekonomickou slobodou na 179. priečke je Kórejská ľudovo-demokratická republika so ziskom jedného bodu.
Tohtoročné 18. vydanie hodnotenia ekonomickej slobody zverejnili vo štvrtok The Heritage Foundation v spolupráci s The Wall Street Journal. Index hodnotí ekonomickú slobodu v 10 špecifických kategóriách, od pracovného trhu, podnikania, obchodu, rozpočtu, vládnych výdavkov, menovej politiky cez investície, financie až po vlastnícke práva a korupciu. Hodnotenie v týchto kategóriách sa následne priemeruje na celkové hodnotenie ekonomickej slobody.