Globálna ekonomická kríza môže na Slovensku oddialiť očakávané pozitívne vplyvy zavedenia novej európskej meny euro. Analytici sa však zhodujú v tom, že euro je pre Slovensko v čase klesajúceho zahraničného dopytu, jednoznačným pozitívom. „Z krátkodobého hľadiska môže finančná kríza zmierniť niektoré priaznivé účinky eura, keďže objem zahraničného obchodu klesá a zároveň sú zahraničné podniky opatrnejšie pri investíciách,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Zároveň však dodáva, že na druhej strane je ekonomické prostredie na Slovensku vďaka vstupu do eurozóny stabilnejšie a predvídateľnejšie v porovnaní s okolitými krajinami. Podľa jeho slov by sa výhody novej meny pre firmy v platobnom styku mali opäť výraznejšie prejaviť v čase, keď sa ekonomická situácia oživí. Slovensko sa stalo súčasťou eurozóny v čase, keď pôvodná finančná kríza naplno zasiahla už aj reálne ekonomiky jednotlivých krajín. Hlavným negatívnym dôsledkom krízy je predovšetkým pokles zahraničného dopytu po slovenských výrobkoch, čo ovplyvní aj celkovú úroveň produkcie slovenskej ekonomiky v tomto roku.

Novú spoločnú menu euro na Slovensku vníma v čase krízy skôr ako pozitívum aj analytička Poštovej banky Eva Sárazová. „Zavedením eura sa na Slovensku odstránili všetky kurzové, transakčné, ale aj rôzne administratívne náklady, od čoho možno očakávať ešte lepšie prepojenie Slovenska s trhmi v eurozóne,“ uviedla pre agentúru SITA Sárazová. Slovensko má tak vďaka euru voči okolitým krajinám, ktoré používajú vlastnú národnú menu, výhodu predovšetkým vďaka odstráneniu kurzového rizika. „Práve vysoká kolísavosť mien okolitých krajín môže byť určitým symbolom nestability a teda negatívom v očiach investorov pri rozhodovaní sa o vstupe do danej krajiny,“ dopĺňa Sárazová. Výrazné kurzové výkyvy, ktorým čelia susedné stredoeurópske trhy, podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa okrem iného zdražujú cenu kurzového zabezpečenia exportných tržieb a navyše pripomínajú potenciálnym investorom, ale aj nadnárodným spoločnostiam zraniteľnosť týchto trhov v časoch globálnych turbulencií. „Za veľkú časť doterajšieho oslabenia susedných mien môžu ani nie tak domáce, ako externé negatívne faktory,“ konštatuje Vaňo.

Proexportne orientovaná slovenská ekonomika je zameraná hlavne na trhy Európskej únie (EÚ). Podľa Vaňa až 86 % slovenského exportu smeruje do jej členských krajín, pričom viac než 50 % priamo do krajín platiacich jednotnou menou euro. Prijatie eura je preto podľa jeho slov pre slovenský vývoz jednoznačne dobrou správou. Euro zároveň ponúka Slovensku od 1. januára 2009 taktiež stabilitu domáceho trhu eurozóny. „Pre nadnárodné koncerny z Nemecka, či Francúzska, nie je už investícia na Slovensku zahraničnou investíciou v pravom slova zmysle – ide síce o cezhraničnú investíciu, no v rámci domáceho trhu eurozóny,“ upozorňuje analytik Volksbank Slovensko. Ako ďalej Vaňo dodáva, hoci rok 2009 bude aj pre Slovensko zaťažkávacím testom, práve vďaka prijatiu eura je naň pripravené v porovnaní so susedmi o čosi lepšie.