Ekonomická kriminalita predstavuje trvalú hrozbu pre firmy na celom svete. Viac ako tretina spoločností oslovených v prieskume poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers „Global Economic Crime Survey 2003“, sa stala za posledné dva roky obeťou podvodu. Priemerná strata dosiahla 2,2 mil. USD. Najvyššie percento ekonomickej kriminality bolo zistené v Afrike (51% spoločností zúčastnených v prieskume) a v Severnej Amerike (41%).

Prieskum Global Economic Crime Survey 2003 uskutočnený spoločnosťou PricewaterhouseCoopers v celosvetovom meradle (v USA firmou Wilmer, Cutler & Pickering) predstavuje reprezentatívny prehľad charakteru a dôsledkov ekonomickej kriminality. Vznikol na základe viac ako 3 600 rozhovorov v 50 krajinách sveta (vrátane 378 spoločností z regiónu strednej a východnej Európy (SVE) a 31 zo Slovenska). Do prieskumu sa zapojili výkonní a finanční manažéri firiem a pracovníci, ktorí sa zameriavajú na odhaľovanie a prevenciu ekonomickej kriminality.

V regióne SVE zaznamenalo stratu z ekonomickej kriminality za posledné dva roky tiež 37% oslovených spoločností, podobne ako v celosvetovom meradle. 9% z oslovených spoločností v regióne zaznamenalo stratu vyššiu ako 1 milión USD.

Firmy čeliace najväčšiemu riziku podvodu

Najväčšiemu riziku podvodu sú vystavené väčšie spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami – až 52 % z nich vykázalo, že sa za posledné 2 roky stali obeťou ekonomickej kriminality v porovnaní s 37 % oslovených menších firiem. Vyššia miera výskytov podvodov u väčších spoločností sa spája najmä s menej priamou manažérskou kontrolou a s častejším podnikaním v neznámom zahraničnom prostredí. Treba však vziať do úvahy fakt, že väčšie spoločnosti viac investujú do systémov na riadenie rizík, vrátane odhalenia rizika podvodu, a tak sa častejšie o existujúcom podvode dozvedia.

Banky a iné spoločnosti z finančného sektora potvrdili väčší výskyt ekonomickej kriminality ako ktorékoľvek iné odvetvie. Každá šiesta banka zahrnutá v prieskume odhalila počas uplynulých dvoch rokov pokus o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti („pranie špinavých peňazí“). Špecifický charakter odvetvia finančných služieb, vrátane zložitých finančných transakcií a veľký objem peňažných aktív bánk, predstavuje atraktívny cieľ pre podvodníkov. Odvetvie vynakladá úsilie na zlepšenie systémov vnútornej kontroly ako aj na zabezpečenia súladu s vyvíjajúcou sa legislatívou v tejto oblasti a snaží sa zvýšiť všeobecné povedomie o podozrivých transakciách. Tieto faktory viedli k zvýšeniu miery odhalenia nezákonných transakcií.

Rick Helsby, celosvetový líder oddelenia Vyšetrovaní a forenzných služieb (Investigations & Forensic Services) spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktoré sa zameriava na odhaľovanie ekonomickej kriminality, povedal:

„Niekedy sa zdá, že veľkú spoločnosť nemôže ekonomická kriminalita výrazne poškodiť. V skutočnosti môže mať ekonomický podvod významný a trvalý negatívny vplyv na podnikanie firmy, na jej reputáciu a jej trhovú hodnotu. Spoločnosti, ktoré doteraz neutrpeli následkom ekonomickej kriminality by sa mali poučiť od tých, ktoré straty z podvodov priamo pocítili a investovať do komplexného plánu riadenia rizík spojených s ekonomickou kriminalitou, tak aby boli na túto hrozbu pripravené.“

Aké vysoké sú skutočné škody z ekonomickej kriminality?

Finančnú stratu z ekonomickej kriminality je ťažké kvantifikovať, najmä pri menej hmatateľnej kriminalite, akou je počítačový zločin. Jedna tretina firiem, ktoré identifikovali podvod, nevedeli určiť výšku škody. Podľa PricewaterhouseCoopers, skutočná finančná strata je často vyššia ako uvedených 2,2 mil. USD. Skutočné škody je treba posudzovať aj v širšom kontexte z hľadiska dopadu na morálku zamestnancov, reputáciu a značku a narušené podnikateľské vzťahy. Jedna tretina firiem potvrdila dlhodobý negatívny vplyv ekonomického zločinu na podnikanie firmy a 47% uviedlo, že podvod mal dlhodobý negatívny vplyv na cenu akcií spoločnosti.

Takéto straty sa navyše iba zriedkavo podarí nahradiť a často nie sú poistené. Iba deviatim percentám firiem, ktoré boli obeťou podvodu, sa podarilo získať náhradu viac ako 80% utrpených strát. Takmer polovica hodnotených spoločností nebola proti stratám z podvodov poistená.

Sú firmy dobre pripravené na odhalenie rizík podvodu?

Väčšina firiem nie je adekvátne pripravená na prevenciu či odhalenie ekonomickej kriminality. Napríklad, menej ako 30% firiem zúčastnených v prieskume usporiadalo školenie pre svojich vrcholových manažérov, ktorí zodpovedajú za záležitosti týkajúce sa ekonomickej kriminality. Príliš veľa spoločností sa spolieha na menej hmatateľné nástroje prevencie, akými sú firemný kódex správania sa a etické zásady, ktoré sú síce potrebné ako základ pre systém riadenia rizík podvodu, ale samé osebe často nie sú dostatočne účinné a vynútiteľné.

Na druhej strane, firmy, ktoré sa stali obeťou podvodu častejšie uplatňujú praktické a účinné opatrenia na boj s ekonomickým zločinom a minimalizovanie jeho dôsledkov.

Podľa PricewaterhouseCoopers by systém na prevenciu podvodov mal obsahovať:

– priebežné vyhodnocovanie reálnych rizík a slabých miest v rámci organizácie;

– aktívne vrcholové vedenie, ktoré aktívne komunikuje firemnú politiku nulovej tolerancie ekonomickej kriminality;

– jednoznačnú podporu a ochranu zamestnancov, ktorí sú ochotní riskovať a upozorniť vedenie na podozrivé transakcie („whistleblowers“);

– existujúci plán reakcie Spoločnosti na podvod, pričom takýto plán by mal brať do úvahy aj tie najhoršie scenáre.

Ktoré typy ekonomickej kriminality sú najčastejšie?

Sprenevera a krádež majetku spoločnosti je vo všeobecnosti najľahšie zistiteľná, keďže dôjde k odcudzeniu hmotného majetku s definovanou hodnotou. Sprenevera a krádež je preto aj najčastejšie vykazovaný ekonomický zločin. Až 60% spoločností, ktoré uviedli, že sa stali obeťami ekonomickej kriminality, uviedli aj výskyt sprenevery a krádeže.

Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že v celosvetovom meradle spoločnosti citlivo vnímali prípady úmyselného skresľovania finančných údajov a hospodárskych výsledkov spoločností. Vo všeobecnosti skutočná miera tohto typu podvodu bola nižšia ako všeobecná predstava o jeho výskyte. Približne každá desiata oslovená spoločnosť uviedla výskyt prípadu úmyselného skresľovania finančných údajov za posledné dva roky.

V regióne strednej a východnej Európy boli najčastejšie zaznamenávané prípady sprenevery a krádeže, druhé najčastejšie boli prípady úmyselného skresľovania finančných údajov. Napriek tomu sú korupcia a úplatky vo všeobecnosti považované za najnebezpečnejší druh ekonomickej kriminality, pravdepodobne kvôli vysokej miere všeobecného povedomia a tiež publicity spojenej s týmito prípadmi. V našom regióne je korupcia tiež považovaná za najväčšiu hrozbu do budúcnosti.

Spoločnosti sa v prieskume vyjadrili aj k svojim očakávaniam do budúcnosti. Väčšina spoločností je pesimistická a očakáva zvyšovanie ekonomickej kriminality počas najbližších piatich rokov. 35% spoločností uviedlo ako očakávaný najčastejší typ ekonomickej kriminality spreneveru a krádež, tesne nasledovanú počítačovými zločinmi.

Respondenti z krajín z regiónu SVE vstupujúcich do Európskej únie sú optimistickejší vo výhľade do budúcna a 59% z nich očakáva v súvislosti so vstupom do EÚ pokles ekonomickej kriminality.

Poznámky:

1. PricewaterhouseCoopers Global Economic Crime Survey 2003 je výsledkom 3623 interview s výkonnými a finančnými manažérmi a pracovníkmi firiem zodpovednými za odhaľovanie a prevenciu ekonomickej kriminality v spoločnostiach „Top 1000“ v 50 krajinách sveta. Cieľový počet účastníkov prieskumu bol pre každú krajinu určený na základe jej HDP. Ako indikátor prieskumu, náhodná vzorka spoločností z každej krajiny bola oslovená s otázkou, či sa spoločnosť stala obeťou ekonomickej kriminality. Pre potreby vlastného prieskumu sa uskutočnili interview s predstaviteľmi vzorky spoločností ktoré boli aj tých, ktoré neboli obeťou ekonomickej kriminality. Tieto boli potrebné aby mohli byť prezentované hĺbkové zistenia z tejto oblasti. Kópia celej správy v anglickom jazyku je k nahliadnutiu na stránke www.pwc.com/crimesurvey. Ku správe existuje dodatok o regióne strednej a východnej Európy, ktorý je možné získať na tej istej adrese.

2. Oddelenie PricewaterhouseCoopers Investigations & Forensic Services operuje vo viac ako 50 krajinách sveta a poskytuje služby skúsených tímov na riadenie a znižovanie rizík ekonomickej kriminality a dosiahnutie najlepších možných výsledkov pri výskyte podvodu. Pracovníci oddelenia používajú techniky forenzného auditu a vyšetrovania korporácií, ktoré umožňujú klientom pokračovať v podnikaní, získať náhradu vzniknutých a zastaviť vznik nových škôd. Schopnosť pomôcť organizáciám vyšetriť a riadiť mnohé riziká spojené s podvodmi, zneužitím právomocí a nečestným konaním vychádza zo skúseností medzinárodného tímu oddelenia, ich základom v odboroch forenzného auditu, forenzných informačných technológií a vyšetrovaní v súkromnom sektore ako aj minulej práci na verejnej regulácii a priamo pri vynucovaní dodržiavania zákona.

3. Časť prieskumu týkajúca sa USA bola zadaná a publikovaná právnou kanceláriou Wilmer Cutler & Pickering (www.wilmer.com).

4. PricewaterhouseCoopers (www.pwc.com) je najväčšou svetovou poradenskou spoločnosťou. Využívajúc skúsenosti a znalosti viac ako 125 000 ľudí v 142 krajinách sveta, budujeme naše vzťahy s klientmi poskytovaním služieb na základe kvality a integrity. „PricewaterhouseCoopers“ označuje sieť členských firiem PricewaterhouseCoopers International Limited, z ktorých každá je samostatná a nezávislá právnická osoba.