Ekonómia a ekonómovia v spoločnosti

 

Oblasť ekonómie predstavuje sama o sebe veľmi efektívne a konkurujúce vedecké prostredie

 

O ekonomike sa častú vedú pivné politické reči.  Tentoraz si povedzme, čo je to skutočná ekonomika a čím sa odlišuje od bludov. Matematici a fyzici nemajú radi ekonómov, lebo majú neformálny vzťah k výskumom, a konštruujú modely, ktoré v porovnaní s matematickými, či fyzikálnymi modelmi nedokonale opisujú realitu. Psychológovia, sociológovia a iní vedci, ktorí pracujú v oblasti spoločenských vied, nie vždy majú radi ekonómov preto, lebo používajú veľa čísiel tam, kde podľa nich netreba.

Ekonómovia často hovoria úplne protikladné a opačné veci. Bez ohľadu na to, obaja ekonómovia môžu získať Nobelovu cenu za ekonómiu. Ekonómia je vážna veda, ktorá má hypotézy, modely, z experimentálneho, alebo kvázi experimentálneho overovania týchto hypotéz sa vytvárajú teórie. Je to veda o spoločnosti a preto získavané údaje nemajú vždy dokonalú kvalitu.  Ekonómovia sú však súčasťou systému, ktorý merajú. Aj tu platí zrejme situácia ako v kvantovej fyzike a v teórii neurčitosti nemeckého fyzika Wernera Heisenberga. Podľa neho sa nedá presne zmerať ten systém, ktorého súčasťou je ten, kto meria. Ekonómia je v stave ako kedysi fyzika pred niekoľkými storočiami. Namiesto jednej teórie, existuje niekoľko čiastkových  teórií.

Ekonómami sa dajú nazvať tí, ktorí sú členmi Americkej asociácie ekonómov a možno aj tí, ktorí sú členmi Európskej asociácie ekonómov. Iní sú diskutabilní. Je to asi dvadsať tisíc ľudí po celej zemeguli. Oblasť ekonómie predstavuje sama o sebe veľmi efektívne a konkurujúce vedecké prostredie. Ekonómovia sa snažia byť čestní. Ak niekto objaví niečo nové, získa nielen morálnu, ale aj finančnú reputáciu. Ak niekto príde s niečím, čo sa nedá opätovne zreprodukovať, stráca reputáciu a meno. Niektorí z ekonómov, ktorí nepresvedčili kolegov  sa stali objektmi kritiky. Na Slovensku niektoré osoby, ktoré generujú názory na ekonomické problémy, sa často nielenže neodvolávajú na literatúru, ale dokonca ani na žiadne čísla. Tvrdia: „Je to tak a basta“! Nepresvedčí ich žiadna štatistika a ani argumenty.  Bez ohľadu na to, ich názory so scenármi typu „strach,  hrôza a boj“ (prinajmenej triedny), bez prekážok cirkulujú v spoločnosti. Čím väčšia hlúposť, tým je populárnejšia.

V čom je podstata ekonómie a jej rozdiel od iných spoločenských vied, ktoré pracujú s formálnymi metódami? Po prvé, modely ktoré konštruujú ekonómovia, posudzujú racionálnych ekonomických agentov. Znamená to, že človek, domácnosť, alebo firma niečo maximalizuje. Nemusí to byť úplne racionálny ekonomický agent. Má určité obmedzenia ako napríklad pamäť, obmedzené množstvo výpočtovej techniky, nemusí poznať,  čo všetko existuje v prírode, alebo spoločnosti. Bez ohľadu na to, pri obmedzených zdrojoch, niečo maximalizuje.

Po druhé, cieľom autora modelu je určiť takzvanú rovnováhu, predpovedať ako agenti konajú,  a čo sa v dôsledku toho stane. Znamená to, že model by mal mať vlastnosti umožňujúce predpovedať. Vďaka určitým predpokladom môžeme neskôr dostať výsledky. Okrem toho, podľa parametrov modelu môžeme hovoriť o výsledkoch.

Po tretie, ekonómia kladie akcent na efektívnosť. Ekonómov zaujíma nielen to, prečo svet funguje určitým spôsobom, ale najmä to ako ho zmeniť, aby fungoval ešte lepšie.  Ak niečo napríklad nefunguje, kladú si otázky, či ten, ktorý druh rovnováhy je efektívny, alebo nie. Pýtajú sa na to, prečo je systém kontraktov neefektívny, či sú súdy zaujaté a podobne. Ďalším dôvodom môže byť to, že racionalita ľudí má isté obmedzenia, lebo ľudia nemajú k dispozícii dostatok informácií.

Aj tu platí známy výrok Wernera Heisenberga, o tom, že  nie mnohí vedia, ako veľa treba vedieť, aby si pochopil ako málo vieš.

 

VLADO BAČIŠIN

 

/pokračovanie v ďalšom vydaní Profini/