Ekonóm Ľubomír Dolgoš zomrel 29. decembra 2004 v Bratislave vo veku 48 rokov na následky ťažkého zranenia po autonehode. Narodil sa 20. augusta 1956 v Podbrezovej. Absolvoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Bratislave (1979-1983). Bol známy pradovšetkým ako ekonóm, nevyhol sa ani úlohe verejného činiteľa, politika, prednášal a vedecky pracoval na Ekonomickej univerzite a krátke obdobie pracoval aj ako ekonomický novinár. Pred vstupom do verejného života Ľ. Dolgoš pracoval v Ekonomickom ústave SAV. „Kvalitná teória je vlastne najlepšia prax,“ povedal mi raz pri debate v jeho pracovni na Ekonomickej univerzite. Ľ. Dolgoš sa pred rokom 1990 venoval kritike teórie hodnoty Karola Marxa.

HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ

Po roku 1990 Ľ. Dolgoš venoval nielen ekonomickej teórii, ale aj praxi. Stál pri zrode Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (PÚ SR). Ľ. Dolgoš sa nevyhýbal ani problematike hospodárskej politiky, alebo ináč povedané úlohe štátu a štátnych zásahov do ekonomiky. V tom čase povedal, že štátu chýbajú jasné štrukturálne zámery. „Nemyslím si, že majú pravdu ,čistí ekonómovia‘ tvrdiaci, že všetko vyrieši trh a štát sa má angažovať len pri rozvoji infraštruktúry. Tak to nie je nikde na svete. Štát musí mať predstavu, ako sa bude hospodárstvo vyvíjať, aký kapitál potrebuje pritiahnuť.“ poznamenal Ľ. Dolgoš. V čase keď viedol Protimonopolný úrad SR sám seba označil za nestranného. „Myslím si, že na tomto poste nestrannosť má svoje miesto,“ napísal Ľ. Dolgoš pre denník Národná obroda v auguste 1991 keď sa ho vedenie VPN snažilo odvolať z funkcie. Formálnym dôvodom bolo tvrdenie, že sa mu nepodarilo vytvoriť konkurenčné prostredie vo vnútornom obchode. Reálnym dôvodom mohlo byť to, že poukázal na personálne prepojenie medzi zakladateľmi investičných privatizačných fondov (IPF) založenými pre prvú vlnu kupónovej privatizácie a štátnymi úradníkmi. Predvídal tým vznik finančnej oligarchie. Dnes jej médiá hovoria finanční žraloci. Koncom februára 1992 Ľ. Dolgoš sám odišiel z funkcie predsedu Protimonoplného úradu SR. Ako dôvod rezignácie označil „nepriechodnosť prijatia účinných opatrení protimonopolnej politiky v procese privatizácie SR“ a že „odhalil veľmi úzke napojenie politikov – členov ODÚ-VPN na konkrétne IPF“.

PRIVATIZÁCIA

Ľ. Dolgoš bol ministrom v rokoch 1992-93 vo vláde Vladimíra Mečiara. „Kurz namierený smerom k trhovému hospodárstvu sa nemení ani nastúpením novej vlády,“ poznamenal vo viedenskom novinárskom klube Concordia. Tým vyvrátil informácie, že terajšia vláda chce zastaviť a zrušiť privatizačný proces. „Pociťujeme potrebu spriehľadnenia privatizácie, preto budeme oveľa väčší dôraz klásť na širšie použitie metódy verejnej súťaže a na spoluprácu s ostatnými rezortmi a zainteresovanými stranami, aby bolo posudzovanie privatizačných projektov čo najobjektívnejšie,“ povedal po nástupe do funkcie. Poznamenal, že neche akcentovať iba zmenu vlastníctva, práve preto považujem za mimoriadne dôležitý aj rozmer konkurencie. Ľ. Dolgoš bol vo funkcii ministra necelé dva roky. Rezignáciu odovzdal 15. 6. 1993 prezidentovi SR Michalovi Kováčovi a odišiel z politiky.

VEREJNÝM ČINITEĽOM

Po odchode z politiky určitý čas pracoval v Združení podnikateľov Slovenska (ZPS). Bol gelegátom ZPS na rokovnaí Svetového ekonomického fóra (SEF) v Davose v roku 1994. Vtedy Ľ. Dolgoš začal pracovať v denníku Hospodárske noviny. Ako jeden z mála slovenských ekonómov bol na študijnom pobyte na americkej Georgetown University. Pre Hospodárske noviny napísal rozhovory s Jeffreyom Sachsom, profesorom medzinárodného obchodu na Harvardskej univerzite, známym maďarským ekonómom Jánosom Kornaiom, Leszkom Balcerowiczom, bývalým podpredsedom a ministrom financií poľskej vlády, či Jozefom Makúchom dnešným predsedom Rady Úradu pre finančný trh. Ľ. Dolgoš pôsobil ako pedagóg na Ekonomickej univerizite. Venoval sa najmä makroekonomickým teóriám a teórii hospodárskej súťaže. V roku 2001 sa začal angažovať pre Alianciu nového občana (ANO), ktorej bol do februára 2002 podpredsedom pre ekonomiku.

Prácou pre noviny sa postupne vytríbil jeho cit pre písané slovo. Vedel mu pridať to čomu novinári hovoria „šťava“. V septembri minulého roku v Hospodárskych novinách vysmial terajšie vedenie Protimonopolného úradu SR poukázaním na neznalosť slovenskej a európskej legislatívy „Účinnosť tohto dámskeho gambitu, pri ktorom bol obetovaný pešiak (rozumej – spotrebiteľ) je však prekvapujúca. Protimonopolnému úradu, ktorý opakovane pomáhal Slovnaftu upevniť si dominantné postavenie na trhu, sa podarilo vyvliecť z celej kauzy tým, že úradne potvrdil dominanciu Slovnaftu? “ napísal Ľ. Dolgoš. Jeho poznámku potvrdila reálna prax. Slovnaft pred niekoľkými dňami dostal od Ministerstva financií SR „mastnú“ pokutu.

Ľ. Dolgoš pedagogicky pôsobil na Podnikovohospodárskej katedre Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Viedol predmety mikroekonómia a protimonopolná politika. Vo vedecko – výskumnej činnosti sa orientoval na protimonopolnú a regulačnú politiku, podnikateľské prostredie.