Energetici vidia za dostavbou Atómových elektrární Mochovce dostatok elektriny aj po odstavení Bohuníc, a tak podľa nich krajine nebudú hroziť drahšie dovozy zo zahraničia. Environmentálne organizácie sú však proti dostavbe a podľa nich by sa mal štát zamerať viac na úspory v spotrebe elektriny a viac by sa mali využívať obnoviteľné zdroje energie.

Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace je totiž tvorba HDP na Slovensku energeticky asi 2,5-krát náročnejšia, ako je tomu v Európskej únii. Štúdie Energetického centra Bratislava (ECB) zasa hovoria o tom, že obnoviteľné zdroje bez zarátania veľkých vodných elektrárni pokrývajú v krajine len asi 3 % spotreby elektriny, ale ich celkový potenciál je ešte asi 6-násobne vyšší.

Greenpeace je nespokojné s tým, že pôvodne sa už na slovenskej politickej scéne nehovorilo o dostavbe Mochoviec, ale opäť sa táto téma otvára. „Predtým sme počúvali, že prvý a druhý blok Mochoviec potrebujeme ako náhradu za odstavenú bohunickú V1 a teraz sa ten istý argument používa aj pri pretláčaní dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec,“ hovorí Rizman. Greenpeace si podľa neho síce uvedomuje, že atómová energetika nezaťažuje ovzdušie emisiami C02, ako je tomu u možných náhrad v podobe kogeneračných cyklov, ktoré spaľujú zemný plyn, ale riešiť jeden environmentálny problém iným, je podľa organizácie nelogické.

Zástupca ECB Igor Iliáš konkretizuje, že ak by sa Mochovce nedokončili, výpadky po odstavení bohunickej V1 je možné do istej miery vykryť obnoviteľnými zdrojmi, ako aj kogeneračnými cyklami na výrobu elektriny i tepla, v ktorých by sa najskôr využíval zemný plyn a neskôr by to mohol byť aj bioplyn z biomasy. „Projekty z oblasti obnoviteľných zdrojov, ako je využívanie biomasy, geotermálnej a solárnej energie alebo malé vodné elektrárne či veterné zdroje, sa však nedajú rozbehnúť bez primeranej podpory štátu. Výhodnejšiu návratnosť na úrovni už od 5 rokov majú iba investície do kogenerácie,“ upozorňuje Iliáš.

Po odstavení atómovej V1 v Bohuniciach a tiež niektorých zastaraných blokov v tepelných elektrárňach Nováky a Vojany krajina príde po roku 2008 o výkon v objeme asi 1 600 MW. Dva nové mochovecké bloky s investičnou náročnosťou do 50 miliárd Sk by priniesli výkon 880 MW. Mnohé kogeneračné projekty sú však podľa Iliáša už dlhšie pripravované a má ísť o výkon od 700 do 900 MW a zahrnutí tam majú byť malí výrobcovia pre vlastnú bytovú či podnikovú potrebu a najväčšie projekty by mali spočívať v prestavbe teplární.

Z oblasti obnoviteľných projektov zasa podľa prieskumov ECB môžu prípadní investori aj bez štátnej podpory vybudovať nové zdroje s ročnou produkciou elektriny na úrovni 307 000 MWh. Navyše, prieskumy hovoria o tom, že pri zachovaní ekonomickej efektívnosti by kapacity týchto zdrojov mohli na Slovensku v budúcnosti dostať až na jednu miliardu MWh. Takáto náhrada je ale stále nedostatočná, nakoľko odstavovaná V1 v Bohuniciach ročne dodávala na trh v priemere až 5 miliónov MWh. Pre porovnanie však napríklad Veľké vodné elektrárne, ktoré pokrývajú asi štvrtinu slovenského inštalovaného výkonu, sa už podľa Iliáša ďalej stavať nedajú. „V tomto smere je náš hydroenergetický potenciál už plne využitý,“ hovorí Iliáš.

Minister hospodárstva SR Pavol Rusko, ako aj energetici upozorňujú, že nedostavanie Mochoviec môže zaťažiť financie slovenských firiem aj domácností, pretože elektrina dovezená zo zahraničia má byť v budúcnosti drahá. Jej nedostatkom bude totiž v najbližších rokoch zasiahnutá celá Európa okrem Francúzka.

Minister Rusko navyše upozorňuje, že štát do trojky a štvorky v Mochoviach vložil už takmer 20 miliárd Sk a ďalšie nemalé miliardy si to ešte vyžiada aj keď zostanú zakonzervované. „Dnes sme preinvestovali 19,3 miliardy do Mochoviec. Ak by sme sa rozhodli ju ukončiť a nedostavať stálo by to ešte 12 až 14 ďalších miliárd. Za 33 miliárd si kúpime nič zo štátneho rozpočtu. A ďalšia alternatíva je nechať tých 20 a hľadať cestu ako by iný boli schopný vložiť ďalších 40 až 42 miliárd a dokončiť,“ hovorí Rusko s tým, že dostavbou by sa vyriešili aj uviaznuté náklady. Existujú totiž aj také alternatívy, že už preivestovaných 20 miliárd Sk by malli zaplatiť podniky a obyvateľstvo.

Nezanedbateľné riziká z nedostavania Mochoviec sú aj v ekologickej oblasti. Podľa Centra pre jadrovú bezpečnosť (CJB) bude totiž dochádzať k tomu, že ak sa krajina bude snažiť nahradiť výpadky inými tepelnými elektrárňami alebo paroplynom, bude Slovensko už v rokoch 2012 až 2016 výrazné prekračovať svoje produkčné limity CO2 z Kiótskeho protokolu. Slovenskí producenti nadmerného množstva CO2 si budú musieť v zahraničí potom nakupovať jeho emisie od iných firiem s ekologickejšou výrobou.