Výskumná spolocnost European Forecasting Network (EFN), prepojená s Európskou komisiou (EK), apelovala na EK, aby opätovne zdôraznila svoj nesúhlas s oslabovaním nezávislosti centrálnych bánk v krajinách strednej a východnej Európy (SVE), kandidujúcich na vstup do Európskej únie (EÚ). Spolocnost EFN vyjadrila mimoriadne obavy z tlakov v Polsku a Madarsku, aby parlamenty a vlády získali väcší vplyv na rozhodovanie centrálnych bánk.

Vo svojej správe o vyhliadkach eurozóny spolocnost EFN oznámila, že prísna monetárna politika centrálnych bánk je coraz castejšie témou ekonomických a politických diskusií v desiatich kandidátskych krajinách. „Vlády kandidátskych krajín vidia v nezávislých centrálnych bankách prekážku pre dosahovanie vyšších mier ekonomického rastu a pre redukciu mier nezamestnanosti. Tento prístup môže viest k vážnym konfrontáciám a môže dramaticky zredukovat schopnost centrálnych bánk plnit si svoje ústavné povinnosti,“ uviedla EFN.

Radikálnejší politickí predstavitelia v kandidátskych krajinách požadujú zákony, ktoré by bud rozšírili ciele centrálnych bánk o podporu ekonomického rastu, alebo by poskytli parlamentom a vládam väcší vplyv na rozhodovanie o menovej politike. Najvýraznejším príkladom sú Polsko a Madarsko, kde sa centrálne banky dostali pod ostrú palbu kritiky za údajné stanovovanie úrokových sadzieb na príliš vysokých úrovniach.

Správa EFN dalej uvádza, že situácia, týkajúca sa rozpoctovej rovnováhy v Polsku, Madarsku, CR a SR sa v uplynulých dvoch rokoch výrazne zhoršila. Hoci na túto skutocnost vplývalo aj oslabovanie svetovej ekonomiky, podla EFN sú hlavnou prícinou rastu rozpoctových deficitov skôr nadmerné výdavky než neocakávaný pokles rozpoctových príjmov. V správe sa uvádza, že rozpoctové výdavky je možné postupne zredukovat bez toho, aby sa ohrozil ekonomický rast, a to napríklad prostredníctvom systému stanovovania strednodobých výdavkových limitov.