Európska centrálna banka (ECB) znížila úrokové sadzby o 50 bázických bodov, resp. o pol percentuálneho bodu, v rámci reakcie na pokles inflácie a zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky. Redukciu sadzieb požadovali mnohí politici eurozóny už dlhšie obdobie.

Kľúčová minimálna sadzba pre refinančné operácie sa znížila na 3,25 %, teda na najnižšiu úroveň od februára 2000. Väčšina analytikov predpovedala, že ECB zníži sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Centrálna banka uvoľnila svoju menovú politiku v tomto roku už štyrikrát, a to celkom o 150 bázických bodov. Naposledy zredukovala sadzby 17. septembra, teda necelý týždeň po ničivých útokoch v USA, a to taktiež o 50 bázických bodov.

Nádeje vo výrazné zníženie úrokových sadzieb sa výrazne zvýšili v pondelok, keď prezident ECB Wim Duisenberg povedal, že centrálna banka pri rozhodovaní o sadzbách v značnej miere vezme do úvahy priaznivé údaje o inflácii v eurozóne. ECB znížila sadzby aj pod vplyvom silnejúcich signálov, že ekonomika eurozóny kolíše na hranici recesie. Centrálna banka vo štvrtok zredukovala o 50 bodov aj refinančnú sadzbu v prípade nedostatočnej likvidity a sterilizačnú sadzbu v prípade nadbytočnej likvidity.

Britská centrálna banka znížila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu, pričom jej kľúčová repo sadzba sa dostala na 37-ročné minimum 4,0 %. Ide v poradí už o siedmu redukciu počas tohto roka, no zníženie úrokovej sadzby o 50 bázických bodov sa považuje sa značne „agresívny“ krok v menovej politike Bank of Englad.

Rozhodnutie BoE uvítali najmä priemyselné zväzy, ale aj odborové centrály, ktoré sústavne žiadali oživenie stagnujúcich výrobných odvetví.

Na druhej strane sa v prvých komentároch kritizuje fakt, že nízka sadzba ignoruje ďalšie, relatívne stále výkonné sektory ekonomiky, ktoré by mohla poškodiť prípadná inflácia.

Experti sa tiež obávajú, že nízke sadzby oživia iba trh s nehnuteľnosťami a maloobchodný predaj, ktoré vykazujú rast napriek obavám z recesie.

Inflácia tiež môže viesť k zadĺženiu spotrebiteľov, ktoré by sa mohlo stať neudržateľné.

V každom prípade sa však rozhodnutie Výboru pre menovú politiku Bank of England očakávalo, i keď je prekvapujúca jeho razantnosť, čo sa však vysvetľuje tým, že Výbor pre menovú politiku – MPC musel zohľadniť zhoršujúcu sa klímu vo svetovej ekonomike. Napriek dobrej „kondícii“ britskej ekonomiky ako celku, totiž začali prevažovať obavy, že práve zhoršujúci sa medzinárodný hospodársky kontext, osobitne po 11. septembri 2001, by mohol zasiahnuť aj britskú ekonomiku, podobne ako americkú, nemeckú alebo japonskú. Aktivity svetového hospodárstva sa ďalej oslabili a globálne spomalenie bude o niečo hlbšie a potrvá dlhšie v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi, konštatuje sa vo oficiálnom vyhlásení MPC britskej centrálnej banky.

Základnú úrokovú sadzbu zredukoval v utorok aj Federal Reserve – takisto o 50 bázických bodov na úroveň 2%, čo je už desiate zníženie sadzby v priebehu tohto roka.