Európska centrálna banka (ECB) nebude meniť smerovanie svojej politiky po vstupe nových členských krajín do Európskej menovej únie (EMÚ). Viceprezident ECB Christian Noyer počas londýnskej konferencie o rozšírení Európskej únie (EÚ) odmietol názor, že ECB by mohla prehodnotiť svoj hlavný záväzok spočívajúci v udržaní cenovej stability, keď do menovej únie vstúpia nové členské štáty.

Noyer ďalej pripomenul, že predčasný vstup do eurozóny by najviac ohrozil samotných nových členov. „Primárne riziká vidím pri tých krajinách, ktoré by sa pridali k jednotnej európskej mene príliš skoro. Ostatných by sa to výraznejšie nedotklo,“ dodal viceprezident ECB.

„Väčšina kandidátskych krajín signalizovala svoj zámer prijať euro čo najskôr, teda po dvojročnom členstve v ERM-2. Pre niektorých uchádzačov by však bolo žiaduce dlhšie zotrvanie v tomto mechanizme, pretože im to umožní ponechať si devízové kurzy ako regulovateľnú premennú počas procesu dobiehania západoeurópskych krajín,“ povedal Noyer.

Medzinárodný menový fond (MMF) informoval, že kandidátske krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie EÚ v roku 2004, čelia dlhej a postupnej ceste do eurozóny. Riaditeľka európskeho oddelenia MMF Susan Schadlerová neočakáva, že by kandidátske krajiny mohli byť prijaté do mechanizmu ERM-2 skôr ako dva roky po vstupe do EÚ. Znamená to, že členmi mechanizmu sa stanú najskôr v roku 2006, takže najbližším realistickým termínom ich prijatia do eurozóny je rok 2008.

Hlavný ekonóm z Európskej banky pre obnovu a rozvoj Willem Buiter však apeluje na skoré pričlenenie kandidátskych krajín do eurozóny, pričom navrhovanú dvojročnú čakaciu lehotu označil za „nezmyselný a nákladný očistec“. Všetci uchádzači o vstup do eurozóny sú povinní stráviť aspoň dva roky v mechanizme ERM-2, v rámci ktorého smú ich meny kolísať maximálne 15 % na každú stranu od parity voči euru. O parite a o termíne vstupu do ERM-2 rozhoduje ECB, centrálne banky kandidátskych krajín a politickí predstavitelia.