Slovenská ekonomika prežíva momentálne najlepšie obdobie hospodárskeho cyklu. Hospodársky rast by mal totiž kulminovať práve v rokoch 2018 a 2019. Následne by mal však rast postupne oslabovať. Kým vlani totiž hospodárstvo Slovenska ťahal domáci dopyt a investície, v tomto roku bude spomalenie ešte kompenzovať plný nábeh novej automobilky pri Nitre.

„Slovenskej ekonomike sa v roku 2018 podarilo zrýchliť tempo rastu a naďalej sa nachádza v dobrej cyklickej pozícii. Za celý rok 2018 očakávame priemer hospodárskeho rastu na úrovni 4,3 % a takéto tempo by si mala ekonomika udržať aj v roku 2019,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodáva analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, v nasledujúcom roku 2020 by už rast hospodárstva mohol spomaliť smerom k 2,5 %. „Očakávame výrazné zhoršenie externého dopytu, ktoré už na rozdiel od roku 2019 nebude až tak výrazne tlmené ponukovým šokom v automobilovom priemysle,“ tvrdí.

Faktom však je, že slovenská ekonomika bude musieť v najbližších mesiacoch čeliť viacerým rizikám. Ako upozorňuje analytik Tatra banky Boris Fojtík, prvým je samotné spomaľovanie v hospodárskom cykle. „Zhoršovanie sentimentu v okolitých krajinách je stále viac a viac robustné,“ tvrdí. Z globálnych rizík zostáva v popredí najmä protekcionizmus v zahraničnom obchode, rokovania o brexite, ako aj geopolitické riziká.

V strednodobom horizonte však slovenská ekonomika stojí pred výzvou úspešnosti transformácie z modelu hospodárstva založenom na lacnej pracovnej sile viac smerom k ekonomike založenej na znalostiach. „Silný trh práce s nedostatkom vhodnej pracovnej sily na západe krajiny tieto riziká len zvýrazňuje. Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť najmä priemyselných podnikov od ďalších investícií v krajine a znižovať tak dlhodobý rastový potenciál krajiny. „V tomto období tak čoraz väčšiu váhu získavajú verejné politiky, ktoré by mali byť nápomocné v posune ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách. V nej je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu, ale i podnikateľského prostredia. Teda oblastí ako školstvo a veda, v ktorých Slovensko v mnohých aspektoch dlhodobo zaostáva,“ dodal Koršňák.