Zavedenie druhého kapitalizačného piliera v rámci dôchodkovej reformy môže podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Mariána Juska od budúceho roka vyvolávať tlak na zvyšovanie deficitu verejných financií.

Ako ďalej uviedol, v rámci diskusie Slovenské ekonomické fórum (SEF), tento problém sa bude musieť podľa neho riešiť získaním iných zdrojov alebo obmedzením iných výdavkov verejných financií. „Dopad na fiškálny deficit môže predstavovať až 1,5 % HDP,“ upozornil Jusko. Jusko tiež skonštatoval, že proreformná charakteristika parlamentu nie je v súčasnosti taká jednoznačná ako tomu bolo pred rokom.

V súvislosti s plnením maastrichtských kritérií označil Jusko z pohľadu NBS za kľúčové inflačné kritérium. To by Slovensko mohlo podľa predpokladu centrálnej banky plniť už v roku 2006, s tým že dominantné pre naplnenie tohto cieľa bude práve znižovanie fiškálneho deficitu pod 3 % z HDP. V tomto roku plánuje vláda zníženie fiškálneho deficitu o 1 % na 3,9 % HDP. Minu1oročné zníženie deficitu predstavovalo viac ako dva percentuálne body, a to zo 7,2 % v roku 2002 na 4,9 % v roku 2003.

„Znižovanie fiškálneho deficitu bude pozitívne vplývať na reálnu ekonomiku a pre udržiavanie pomerne vysokého hospodárskeho rastu vytvára tiež podmienky plnenie maastrichtských kritérií,“ zhodnotil. V rokoch 2005 až 2006 by tiež na hospodársky rast malo pozitívne vplývať podľa Juska oživenie domáceho dopytu a príspevok priamych zahraničných investícií. Rásť by tiež mala reálna mzda, avšak nie príliš rýchlo. „To by mohlo viesť k neúmernému rastu domáceho dopytu a keď budeme v tomto období v mechanizme výmenných kurzov ERM II, zníži sa manévrovací priestor pre menovú politiku národnej banky,“ upozornil.

Ako Jusko uviedol, pobyt v mechanizme výmenných kurzov ERM II je potrebné obmedziť na minimálnu dobu, teda 2 roky. V časovom rámci boli pre vstup Slovenska do eurozóny definované roky 2008 až 2009.