Drôtovňa, a.s., Hlohovec dosiahla v prvom polroku 1999 hrubý zisk 22,08 mil. Sk. Tržby v tomto období predstavovali 1,05 mld. Sk pri objeme výroby 1,048 mld. Sk. Prevádzkový hospodársky výsledok spoločnosti bol v prvom polroku 108 mil. Sk. Celková výška aktív resp. pasív bola k ultimu júna 2,37 mld. Sk. Na konci tohto obdobia spoločnosť zamestnávala 1 834 osôb. Agentúru SITA o tom informoval Miloš Čeretka, ekomonický riaditeľ Drôtovne.
Za najväčšie pozitíva vo vývoji spoločnosti považuje člen predstavenstva Jozef Špirko racionalizačné opatrenia na obchodnom úseku predovšetkým v nákladovej oblasti, konkrétne pri nákupe valcovaného materiálu. V spoločnosti bol zavedený úspornejší systém nakladania s materiálom a pružnejší režim zásob na vstupe. Podľa jeho slov zaznamenáva rozmach i tak najrentabilnejšia časť výroby ako je výroba kordov. Podľa slov J. Špirka je snahou spoločnosti zvyšovať podiel exportu na celkovej produkcii a rozširovať výrobu kordov, ktorá má najväčšiu pridanú hodnotu.
Riadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo minulý týždeň, schválilo strategickú reštrukturalizáciu Drôtovne, ktorá bude spĺňať kritériá ekonomického a z pohľadu vstupu strategických partnerov aj majetkového oddelenia jednotlivých výrobných programov. Spoločnosť sa pretvorí na spoločnosť holdingového typu, ktorá prostredníctvom vytvorenia dcérskych spoločností umožní vstup rozdielnych strategických partnerov, ako aj finančných investorov.
Drôtovňa Hlohovec je najväčším výrobcom drôtu na Slovensku. Po ziskoch z predchádzajúcich rokov vykázala spoločnosť za rok 1998 stratu 3,5 mil. Sk. V roku 1996 dosiahla spoločnosť čistý zisk 62,2 mil. Sk a v roku 1997 hrubý zisk 46,7 mil. Sk. Na negatívnom hospodárení podniku sa podpísala najmä recesia v stavebníctve, faktická devalvácia slovenskej meny a nedostatky obchodného oddelenia firmy. V tomto roku predpokladá podnik hrubý zisk vo výške 20,5 mil. Sk. Drôtovňa Hlohovec vyrobila v minulom roku tovar za 2,2 mld. Sk, pričom 51 % produkcie smerovalo na export. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi spoločnosti boli Spolková republika Nemecko, ČR, Rakúsko a Rumunsko. Výroba kordov a pneudrôtu predstavovala 15 000 t, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje zhruba 900 mil. Sk.