Dow Jones má niečo vyše 100 rokov. Americkí burzoví žurnalisti Charles Dow a Edward Jones ho založili v roku 1896. Svoju púť začal na úrovni necelých 41 bodov. V roku 1906 sa prehupol cez 100 bodov, v roku 1972 cez 1000 bodov, v roku 1995 cez 5000 bodov, v roku 1999 cez magickú hranicu 10 000 bodov a v roku 2000 cez 11 000 bodov.

Fenomenálny rast v druhej polovici 90tych rokov bol následkom dôslednej trhovej hospodárskej politiky amerických prezidentov Ronalda Reagana, Georga Busha a Billa Clintona v 80. a 90. rokoch. Burziáni sa pri kúpe a predaji akcií orientujú totiž podľa hlavných makroekonomických ukazovateľov v tom či onom štáte a podľa mikroekonomických údajov, teda hospodárskej situácie príslušnej akciovej spoločnosti. V Amerike boli vtedy makroekonomické údaje viac-menej ideálne: inflácia a úroková miera nízka, ekonomický rast dynamický, nezamestnanosť po odrátaní prirodzenej inflácie neexistentná. Pohľad na podnikovú sfére bol takisto pozitívny: dynamické, moderné a flexibilné americké firmy ponúkali vysokokvalitné výrobky za pomerne lacné ceny a vykazovali relatívne vysoké zisky. Podľa názoru mnohých burzových augurov nebolo dôvodu, aby tento trend nepokračoval aj v blízkej či menej blízkej budúcnosti. Spojené štáty patrili (a dodnes patria) jednoznačne na prvé miesto v rebríčku dynamických, trhovo orientovaných štátov a americké podniky sú dosiaľ jednoznačne špičkovými firmami s vynikajúcimi vyhliadkami do 21. storočia.

Toto všeobecné hodnotenie sa nezmenilo ani po burzovom krachu, keď Dow Jones Industrial Average klesol rekordnej hodnoty 11 722 bodov v januári 2000 na úroveň 8235 bodov v septembri 2002. Gigantický prepad bol spôsobený spľasnutím burzovej bubliny v marci 2000 a zrýchlený teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum a Pentagon 11. septembra 2002.

Najdôležitejší globálny burzový barometer Dow Jones Industrial Average nie je nemennou veličinou, musí sa z času na čas prispôsobiť reáliám: sú z neho vyňaté akcie tých firiem, ktorých vývoj nebol v poslednom čase priveľmi razantný, čím dochádza k tomu, že ich z klubu 30 najväčších priemyselných a technologických gigantov vytlačia modernejšie a v dôsledku väčšej expanzie aj medzičasom burzovo viac ocenené podniky. Napríklad 17. marca 1997 vypadli z najsledovanejšieho ukazovateľa diania na americkom burzovom parkete štyri spoločnosti: Texaco, Woolworth Corp, Betlehem Steel a Westinghouse Electric Corp. Ich miesta zaujali koncerny Johnson&Johnson, Wal-Mart Stores, Hewlett-Packard a Travellers Group. Podľa náhľadu pozorovateľov americkej burzovej scény mala táto výmena zo strategického hľadiska pomerne pozitívny dopad na daľší vývoj indikátora Dow Jones Industrial Average. Woolworth Corp, Betlehem Steel a Westinghouse Electric Corp patrili totiž medzi firmy v Dow Jones Industrial Average s najnižším burzovym ocenením. To znamenalo, že percentuálne výkyvy ich kurzov mali v tomto barometri, ktorého hodnota je aritmetickým priemerom kurzov príslušných akcií, relatívne najnižšiu váhu. Doň sa dostali vysoko ocenené účastiny akciových spoločností Johnson&Johnson, Wal-Mart Stores a Travellers Group, čo znamenalo, že ich percentuálne výkyvy malo v konečnom dôsledku na Dow Jones Industrial Average väčší vplyv, ako kolísanie hodnoty účastín ich predchodcov.

K vskutku historickej zmene ohľadom zloženia indexu Dow Jones došlo 1. novembra 1999. Vtedy sa doň po prvý raz v dejinách dostali zástupcovia moderných technologických odvetví: softvérový gigant Microsoft, výrobca počítačových čipov Intel a telekomunikačná spoločnosť SBC Communications. Spolu s nimi sa do Dow Jones Industrial Average včlenila aj firma Home Depot, ktorá je popri koncerne Wal-Mart druhou najväčšou americkou maloobchodnou sieťou. Obeťou tejto radikálnej zmeny štruktúry najdôležitejšieho amerického burzového barometra sa stali „klasické“ priemyselné koncerny, ktoré boli indexe Dow Jones Industrial Average dlhé desaťročia. Konkrétne ide o ropnú spoločnosť Chevron, výrobcu pneumatík Goodyear, chemický koncern Union Carbide a ochodnú sieť Sears&Roebuck. Microsoft a Intel sú reprezentantmi dynamicky sa rozvíjajúceho technologického priemyslu. V druhej polovici 90tych rokov zaznamenali na technologickej burze Nasdaq raketový vzostup hodnoty akcií. Išlo pritom o pomerne mladé firmy: Microsoft uzrel svetlo sveta v roku 1975, Intel v roku 1986. Ich vzatie do Dow Jones Industrial Average bolo vskutku logickým krokom: Microsoft bol vtedy podľa trhovej kapitalizácie (teda keď prenásobíme počet účastín ich hodnotou) najväčšou a Intel treťou najväčšou akciovou spoločnosťou na svete.

Burziáni majú radi symboly. Pre dušu aktérov na parkete bolo preto vítaným balzamom, keď v utorok 16. marca 1999 uvideli počas obchodovania na chvíľu Dow Jones Industrial Average nad rekordnou hranicou 10 000 bodov. Aj keď na konci obchodovacieho dňa klesol pod túto úroveň, historický výkon bol vykonaný: 16. marec 1999 vojde v každom prípade zlatými písmenami do burzových análov. Následný pokles však nebolo nijakou tragédiou. V minulosti bolo totiž skôr zvykom, že po prvom jednorázovom prekonaní takejto magickej úrovne došlo na Wall Street k technickej korektúre kurzov: V marci 1996 klesol Dow Jones po prvom vyšplhaní sa nad 7000 bodov o 11,8%, v auguste 1997 po preskočení hranice 8000 bodov o 8,9% a v máji 1998 po prekonaní úrovne 9000 bodov o 9,5%. Pri hranici 10 000 sa pravda Dow Jones neohliadal priveľmi dlho na historicke paralely, ale po dočasnom miernom zaváhaní smelo mašíroval smerom nahor.

Pravda, nie vždy stúpal Dow Jones tak grandiózne, ako sme toho svedkami v poslednom období. Povedzme v roku 1966 po prvý raz prekonal úroveň 1000 bodov. Potom však nasledoval dlhodobý pád kurzov a až o 16 (!) rokov definitívne preskočil Dow Jones túto – vtedajšiu – magickú hranicu.

V súčasnosti, v apríli 2002, sa znovu potáca okolo úrovne 10 000 bodov. Burzoví augurovia sú si takmer zajedno, že okolo tejto psychologicky dôležitej hranice bude oscilovať ešte dlhší čas. Kedy sa definitívne vyberie do ďalších rekordných výšin, stojí teda – z dnešného pohľadu – vo hviezdach.