Udalosť, ktorá vyvolala hrôzu na celom svete, sa chtiac-nechtiac prejaví aj vo vývoji ekonomického prostredia. Utorkový útok teroristov na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagón vo Washingtone bude mať katastrofálne následky hlavne na letecký, turistický a poisťovací sektor. Na druhej strane sa dá predpokladať rast hodnoty podnikov vo farmaceutickom, stavebnom alebo obrannom sektore. Dá sa očakávať rast výdavkov na obranu a bezpečnosť. Osobitnou časťou tejto tragédie je vplyv na kapitálový trh USA, kde môžeme očakávať výrazné krátkodobé straty subjektov, ktoré majú v držbe americké akcie. Počet slovenských subjektov, ktorí nakúpili akcie amerických podnikov, môžeme považovať za zanedbateľný, tak ako aj vplyv tejto skutočnosti na ekonomiku SR.

Spomalenie ekonomiky v USA by sa mohlo prehĺbiť do globálnej recesie. Už pred teroristickými útokmi boli ekonomické ukazovatele naklonené k predpovediam o možnom začiatku recesie na konci tohto roka, v posledných dvoch štvrťrokoch roku 2000 bol ekonomický rast len tesne nad nulou. Je možné, že terajšie skutočnosti priebeh tejto recesie urýchlia. Hlavným mechanizmom prenosu recesie je závislosť iných ekonomík od vývozu do USA. Čím je väčšia závislosť rastu krajiny od exportu do USA, tým je väčšia pravdepodobnosť, že v prípade recesie USA sa do recesie dostane aj táto krajina. Z tohto pohľadu je pozitívom fakt, že Slovenská republika nepatrí medzi desať krajín, vývoj ktorých je najviac zviazaný s vývojom ekonomiky USA. Dovoz z USA do SR predstavuje 2,1% nášho celkového dovozu a export SR do USA tvorí len 1,4% nášho celkového vývozu. Už pred útokom však vláda USA uskutočnila kroky, ktoré by mali recesii zabrániť. Medzi zásadné kroky na odstránenie recesie patrí znižovanie úrokových sadzieb americkým federálnym rezervným fondom a znižovanie daní v úhrnnej sume štyridsať miliárd dolárov, na základe ktorých sa predpokladal rast ekonomiky v druhom štvrťroku vo výške 1,5 percenta.

Isté je, že udalosti v USA budú mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenskej republiky. Otázkou však je miera tohto vplyvu, ako aj časové hľadisko a časový posun tohto negatívneho vplyvu na Slovensko. Predpokladaný pokles tempa rastu americkej ekonomiky bude mať negatívny vplyv na exportujúce krajiny vrátane Európskej únie, ktorá predstavuje nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera.

Už pred teroristickým útokom Národná banka Slovenska pripustila, že deficit zahraničného obchodu môže dosiahnuť historické maximum. Odhad deficitu z pohľadu centrálnej banky ešte pred zohľadnením dôsledkov teroristického útoku sa pohyboval v rozmedzí 78,1 až 87,9mld. Sk, pričom doteraz najvyšší deficit zahraničného obchodu dosiahla Slovenská republika v roku 1998, a to vo výške 82,9 mld. Sk. Tento vývoj však podľa vyjadrenia NBS nemusí znamenať negatívny vplyv na kurz koruny v prípade dostatočne vysokého prílevu zahraničných investícií. Ak bude deficit zahraničného obchodu krytý zahraničnými investíciami do výšky 70 percent, existuje reálny predpoklad, že deficit zahraničného účtu nebude mať negatívny vplyv na úroveň výmenného kurzu a ostatné makroekonomické veličiny. Hlavne obavy o vývoj v najvyspelejších krajinách sveta nútia investorov hľadať nové investičné príležitosti na nových teritóriách. Takými sú podľa analytikov rozvíjajúce sa trhy, medzi ktoré patrí aj Slovensko, čo môže byť príležitosťou na získavanie tak potrebných priamych zahraničných investícií.

Vzhľadom na fakt, že angažovanosť zahraničných investorov na finančnom trhu v porovnaní so susednými krajinami (ČR, Maďarsko, Poľsko) je malá, situácia v USA by nemala mať vplyv na náš kapitálový alebo peňažný trh. Vzhľadom na nízku likviditu a angažovanosť zahraničných investorov vplyv udalostí v USA na slovenský akciový trh bude len minimálny. Na devízovom trhu by slovenská koruna mala kopírovať vývoj mien okolitých krajín v závislosti od vývoja eurodolárového trhu. Ohrozené sú len správcovské a investičné spoločnosti, ktoré investovali vysoké sumy do amerických akcií. Čo sa týka cien ropy, s hrozbou vojenskej odvety bude jej cena krátkodobo rásť, pričom dlhodobé hľadisko vývoja cien ropy je závislé hlavne na forme a intenzite riešenia situácie, ktorú si zvolia USA. Vyššia cena ropy sa prejaví v cenách pohonných hmôt na Slovensku, čím sa zároveň zvýši inflácia.

Na záver je nutné dodať, že možné negatívne vplyvy udalostí v USA na ekonomiku SR sú zanedbateľné v porovnaní s množstvom nevinných ľudí, ktorí museli položiť svoj život kvôli nezmyselnému terorizmu, pričom hrozba ďalších teroristických útokov nie je pre budúcnosť definitívne zažehnaná.

Autor pracuje v oblasti ekonomického poradenstva