Minister hospodárstva Cavallo údajne nikdy nepochyboval, že jeho krajina získa ďalších osem miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu.

Členom jeho ekonomického tímu pred odchodom do Washingtonu celkom nedvojzmyselne pripomenul, aby sa do Buenos Aires „nevracali s prázdnymi rukami…“

O dvanásť dní neskôr Cavallo spôsobil šok, pretože jeho jednoznačná prognóza sa potvrdila – MMF počas uplynulého týždňa skutočne súhlasil s uvoľnením dodatočných zdrojov, čo mnohých ohromilo.

V marci tohto roku sa Cavallo vrátil do „veľkej“ politiky a pre Argentínčanov bol symbolom záchrany. Nebola to náhoda, pretože tomuto

absolventovi Harvardskej univerzity sa podobný „zázrak“ už podaril – v rokoch 1991-1996 ako minister hospodárstva presadil fixovanie argentínskeho pesa na dolár a domáca mena sa začala vracať do obehu. Cavallova reforma spôsobila zníženie hyperinflácie o niekoľko stoviek percent na takmer nulovú hodnotu. Ním iniciovaný program privatizácie podnietil ekonomický rast na úrovni 6,2%, ktorý sa udržal niekoľko rokov a v „Cavallovej ére“ v rastových parametroch predstihovala Argentínu iba Čína. V roku 1995 úspešne vyviedol krajinu z rizík, ktoré vyvolala devalvačná kríza v Mexiku. Pre politikov a investorov sa stal Cavallo žijúcou legendou – v čase finančnej krízy v Rusku a Ekvádore sa predstavitelia oboch krajín nie náhodou obrátili práve na Dominga Cavalla a žiadali ho o poradenské služby.

Napriek horúčkovitým aktivitám pri riadení ekonomiky a nemalému politickému majstrovstvu, najmä pri riešení konfliktov s opozíciou, sa mu však v súčasnosti nepodarilo dosiahnuť obrat vo vývoji ekonomiky, ktorá je už tri roky v recesii a mnohí experti poznamenávajú, že recesia sa od jeho nástupu do funkcie ešte viac prehĺbila.

Za niekoľko mesiacov vybrali argentínski občania zhruba desatinu svojich vkladov z bánk a ďalší útok na finančné domy by sa mohol stať novým katalyzátorom argentínskej krízy.

Cavallova prestíž však utrpela aj ďalšie údery – podľa časti pozorovateľov mal odstúpiť z funkcie zhruba pred mesiacom, teda v čase, kedy sa začali vyhrocovať jeho vzťahy s opozíciou a nespokojnosť Argentínčanov sa pretransformovala do masových demonštrácií.

Údajne ďalším dôvodom na jeho demisiu mali byť výzvy časti zahraničnej investorskej komunity, ktorá mu pripomenula, že dlh Argentíny v objeme takmer 130 miliárd dolárov je v zásade nesplatiteľný, ak nedôjde k devalvácii pesa. Na takúto kritiku však Cavallo reagoval veľmi podráždene a razantne – „konzervatívnym skupinách v zahraničí chcem odkázať, že Argentína sa nestane pokusným králikom pre menové experimenty“, uviedol doslova argentínsky minister hospodárstva.

„Urážlivo, ale aj hrdo a razantne“ veľa razy v minulosti reagoval na niektoré návrhy, projekty i modality rozhodovacieho mechanizmu Medzinárodného menového fondu.

Teraz však Cavallo MMF jednoznačne potrebuje. Nebol síce členom argentínskej delegácie, ktorá počas uplynulého týždňa ukončila dvanásťdňový rokovací maratón vo washingtonskom sídle Medzinárodného menového fondu, ale absolvoval niekoľkohodinové telefonické rozhovory s Paulom O´Neillom – americký minister financií bol totiž značne skeptický ohľadne novej pomoci pre Argentínu, pretože záchranný „balík“ v objeme 40 miliárd dolárov z decembra minulého roka nebol účinný.

Domingo Cavallo v každom prípade získal čas, aby sa mohla argentínska ekonomika „nadýchnuť“. Jeho politická hviezda by ale mohla už o niekoľko mesiacov vyhasnúť, ak sa potvrdia prognózy o neschopnosti Argentíny splácať zahraničný dlh.

V tejto chvíli si však iba málokto vie predstaviť dramatický a v podstate nekontrolovateľný vývoj argentínskej ekonomiky, ak by terajší minister hospodárstva rezignoval.