Inštitút pre slobodnú spolocnost (ISS) sa domnieva, že v prípade uskutocnenia danovej reformy podla návrhu, ktorý dna 27. marca predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) na medzirezortné pripomienkové konanie, dôjde k zvýšeniu danového zataženia u väcšej casti obyvatelstva Slovenska.

ISS považuje princípy, uplatnené predkladatelmi pri vypracovaní návrhu danovej reformy, za nesprávne. Domnievame sa, že problémom danovej legislatívy v SR nie je jej domnelá komplikovanost, existencia množstva výnimiek, danových úlav, oslobodení od dane alebo progresivita zdanenia (napr. u dane z príjmov) ci uplatnovanie rôznych sadzieb dane pre tú istú cinnost. Tento stav, naopak, prospieva výkonnosti ekonomiky a zvyšuje životnú úroven, kedže umožnuje ponechat viac zdrojov v produktívnej sfére. Problémom je vysoké danové zataženie, ktoré predkladaná danová reforma MF SR neznižuje, práve naopak.

Je pravda, že zavedením rovnej dane z príjmov na úrovni 20% síce nebude nikto platit väcšie dane z príjmov ako dnes, u ludí s príjmami do 21 tisíc Sk bude úspora na dani predstavovat necelých 6 korún mesacne. Navrhovaná rovná dan je rovná len v slovnej rovine. Reálne zostane danová sadzba vdaka (navýšenej) nezdanitelnej odpocítatelnej položke stále progresívna, aj ked menej. To znamená, že ludia s väcším príjmom budú aj nadalej platit percentuálne väcšie dane. Jediná dan, ktorá nevedie k tomu, že osoby s vyšším príjmom platia vyššie dane, je paušálna dan, tú však chce MF SR – domnievame sa, že neodôvodnene – zrušit.

ISS upozornuje, že nie je ani zdaleka pravda, že realizáciou navrhovanej danovej „reformy“ nebude nikto platit väcšie dane. Dopad zjednotenia sadzieb DPH (t.j. zvýšenia zníženej sadzby zo 14% na 20%), razantného nárastu spotrebných daní a zvýšenia dane z majetku (nehnutelností) výrazne preváži pokles dane z príjmu (zrušenie tzv. trojdane má z celkového hladiska minimálny efekt) u väcšiny obyvatelstva.

Najviac uplatnením navrhovaných zmien utrpia ludia s mesacnými príjmami do 21 tisíc Sk, dôchodcovia, nezamestnaní a iní príjemcovia v súcasnosti od dane oslobodených príjmov (poberatelia štipendií a sociálnych dávok a pod.).

Ludia s mesacnými príjmami okolo 40 tisíc Sk (asi 500 tisíc Sk rocne) zostanú zhruba na rovnakej úrovni ako dnes. Jednotlivci s príjmami od 50 tisíc SK mesacne vyššie realizáciou danovej reformy získajú. Citelne si polepšia ludia s rocným príjmom nad 1 mil. SK. Tieto príjmové skupiny však tvoria len malú cast slovenskej populácie. A vôbec ich nemožno považovat za stredné vrstvy.

Priemerná slovenská rodina (s dvomi priemerne zarábajúcimi dospelými osobami) usporí rocne síce asi len 150 Sk na dani z príjmov, no zároven do štátneho rozpoctu odvedie asi o 7 tisíc Sk viac ako teraz. K tomu treba prirátat negatívne efekty plynúce zo zrušenie rôznych danových úlav, zvýšenia spotrebných daní a nárastu daní z nehnutelností (v priemere mininálne 5 tisíc Sk na jednu domácnost za rok). Na základe predbežných informácií zo strany MF SR sa ISS domnieva, že v sumáre by realizácia navrhovanej danovej „reformy“ pre priemernú slovenskú domácnost znamenala zvýšenie daní o asi 12 tisíc Sk rocne.

ISS upozornuje, že navrhovaná danová reforma nie je vôbec fiškálne neutrálna. Naopak, jej realizácia povedie k zvýšeniu celkového danového bremena obyvatelstva, teda aj k poklesu produktívnej schopnosti ekonomiky. ISS sa domnieva, že nárast danových príjmov štátneho rozpoctu, ktoré MF SR od realizácie reformy ocakáva, z tohto dôvodu nemusí nastat v rozsahu predpokladanom predkladatelmi návrhu.

Zabránit nárastu celkového danového zataženia ludí s príjmami do 21 tisíc Sk mesacne je možné len znížením sadzby rovnej dane z príjmov aspon na 11%, zvýšením nezdanitelného základu min. cca. na 120 tisíc SK rocne, t.j. 10 tisíc Sk mesacne, alebo zjednotením sadzby DPH na úrovni 14%, ci ponechaním spotrebných daní na súcasnej úrovni. ISS však upozornuje, že ani takáto zmena by v prípade dôchodcov, nezamestnaných a ostatných ludí s príjmami oslobodenými od dane nezabránila poklesu ich životnej úrovne (nárastu danového bremena) v rozsahu nárastu spotrebných daní, DPH a nárastu daní z nehnutelností.

ISS sa domnieva, že dôležitá nie je forma dane (spotrebná v. z príjmu, progresívna v. rovná), ale jej výška. Napr. danový systém pozostávajúci výlucne zo silne progresívnej dane z príjmu s 20 sadzbami od 1% do 20%, by znamenal zretelne nižšie danové zataženie ako ministerstvom navrhovaná danová „reforma“. Tento výrazne progresívny danový systém, by naopak bol ovela spravodlivejší a ekonomicky efektívnejší než ten z dielne MF SR.