Najnovšie údaje hovoria o tom, že americký trh práce nereaguje štýlom a spôsobom, ktorý by mal nasvedčovať poklesu tempa rastu ekonomiky USA.

„Nonfarm payrolls“, ktoré sú ukazovateľom nárastu nových pracovných miest mimo poľnohospodárskeho sektora, vykázali ku koncu januára 2001 približne 240 000 nových pozícií, hoci sa očakávalo, že ich pribudne iba 80 000.

Miera nezamestnanosti sa zvýšila iba nepatrne – v januári dosiahla 4,2%, pričom v decembri 2000 bola na hladine 4,0%.

Aktuálny stav je teda veľmi dobrý, no nejasnejšie sa zdajú byť perspektívy, najmä vo svetle vyhlásení špičkových riadiacich štruktúr vplyvných amerických spoločností. Prezident automobilky DaimlerChrysler Dieter Zetsche oznámil, že v rámci úsporných opatrení bude musieť v priebehu tohto roka uvoľniť 26 000 zamestnancov.

Výrobca telekomunikačných zariadení Lucent Technologies zníži počet zamestnancov o 10 000, Sara Lee, významný subjekt na trhu spotrebného tovaru a potravín, sa do 31.12. 2001 rozlúči so 7 000 pracovníkmi a Xerox v priebehu februára a marca prepustí 4 000 ľudí.

Celý tento proces sa údajne naštartoval ešte počas minulého roka, kedy došlo k personálnemu „zemetraseniu“ v Silicon Valley – aj toto „srdce PC-biznisu“ začalo postupne zlyhávať v dôsledku prudkého pádu technologických akcií.

Podľa analýzy chicagskej poradenskej firmy Challenger, Gray&Christmas, ktorá sa zaoberá monitoringom amerického trhu práce, tieto čísla však vyzerajú byť dramatické iba na prvý pohľad. Americký trh je totiž obrovský a rovnako obrovská je aj jeho schopnosť absorbovať tých, ktorí stratili zamestnanie.

Horšie je však čosi iné – výraznejšie pohyby na trhu práce sa priamo premietajú do poklesu hodnôt indexu spotrebiteľskej dôvery. Denník Wall Street Journal uviedol, že tento index dosiahol v januári 2001 najnižšie hodnoty/114,4 bodu/ od roku 1996.

Znižovanie počtu zamestnancov má pritom rôzne dôvody. Telekomunikačné spoločnosti, už spomínaná Lucent Technologies a WorldCom zredukujú stav svojich pracovníkov z terajších 77 000 o 10-15% z dôvodu, že sa znížil dopyt po ich produktoch a službách, no chcú si aj naďalej zachovať šance na technologický pokrok, čo nie je možné bez výraznejšej úspory nákladových položiek, vrátane mzdových nákladov.

Niektoré spoločnosti však musia reagovať aj na jednorazové udalosti – viditeľne sa napríklad obmedzí ťažba medi v Novom Mexiku a v Arizone /o prácu príde 2350 baníkov/, pretože v Kalifornii pretrváva energetická kríza, ktorá neúmerne predražuje ťažobné náklady.

Železničná spoločnosť Norfolk Southern bude postupovať podobne, pretože zvýšenie cien motorovej nafty jej spôsobilo dodatočné náklady, najmä v druhej polovici roka 2000, vo výške 192 miliónov dolárov.

Iná je situácia vo firmách, ktoré prešli procesom akvizícií a fúzií a musia si hľadať cesty vedúce k zvýšenej efektívnosti, čo sa prioritne realizuje formou obmedzovania stavu existujúceho personálu.

Týmto spôsobom sa bude uberať Vivendi Universal, ktorý vznikol fúziou francúzskej firmy Vivendi a kanadskej spoločnosti Seagram, rovnako tak AOL Time Warner /mediálna a internetová skupina/, ale aj JP Morgan Chase a Credit Suisse First Boston po získaní Donaldson Lufkin&Jenrette.

Aj takzvané „zdravé“ spoločnosti budú prepúšťať svojich zamestnancov, hoci ich príjmy kontinuálne narastajú.

K nim patrí General Electric, ktorý uvádza tri hlavné dôvody obmedzovania počtu pracovníkov. Prvým je neistý ekonomický výhľad na roky 2001-2002, druhým prevzatie Honeywellu a tretím je konverzia GE do podoby „totálne digitalizovaného biznisu“.

Filozofiu celého postupu definoval prezident spoločnosti Jack Welch slovami : vytvárame lepšie a atraktívnejšie pracovné pozície, no týchto pozícií je čoraz menej, pretože podnetov k efektívnosti je na báze internetu čoraz viac…

Vplyv obmedzovania počtu pracovných miest sa však v Amerike relativizuje tým, že spoločnosti pristupujú k tomuto procesu premyslene a na základe vopred stanovenej schémy i štruktúry.

Je totiž rozdiel, ak dôjde k okamžitému prepusteniu stoviek, ba tisícov zamestnancov alebo sa táto redukcia rozloží na obdobie niekoľkých mesiacov, prípadne jedného roka.

Presne tak bude postupovať GE, Lucent Technologies a Sara Lee.

Navyše existujú aj možnosti eliminovať nadčasovú prácu, znížiť priemer odpracovaných hodín /týždenný pracovný čas sa v USA už výrazne znížil počas štvrtého kvartálu 2000/ alebo redukovať stav zamestnancov, ktorí pracujú na čiastočný úväzok.

Investičné banky napríklad odolávajú pokušeniu prepúšťať svojich pracovníkov a pripomínajú prípad Merrill Lynch, ktorý sa rozhodol pre takýto krok počas krátkodobej

finančnej krízy v roku 1998, avšak už o pár mesiacov sa dostal pod tlak, aby získal späť svojich pôvodných zamestnancov.

Dokonca aj Xerox, ktorý má nedostatok finančnej hotovosti a čelí kríze, postupuje veľmi opatrne.

Reorganizácia firmy v nedávnej minulosti mala totiž vážne chyby a vzápätí po nej došlo k prudkému poklesu pracovnej morálky, čo si dnes Xerox nemôže dovoliť.

Je tu ešte aj ďalší indikátor, ktorý treba vziať jednoznačne do úvahy – Nasdaq Composite, index technologických akcií, ktorý od marca 2000 do konca uplynulého roka prudko poklesol, zaznamenal od 2. januára 2001 výrazný, až 25%-ný nárast.

Všetko by teda malo nasvedčovať, že recesia v USA potrvá iba krátko a nebude mať dramatickú podobu.

Aj preto sa v Spojených štátoch pristupuje k znižovaniu počtu zamestnancov veľmi citlivo a špičkové riadiace štruktúry majú pri týchto nevyhnutných opatreniach v rukách – obrazne povedané – „skalpel, a nie sekeru…“