Dohoda z krízového summitu eurozóny, na základe ktorej súkromní veritelia odpíšu polovicu svojich pohľadávok voči Grécku, znamená prijateľný kompromis. Vyhlásil to vo štvrtok predseda Rady riaditeľov Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF) Josef Ackermann. „Obe strany dosiahli prijateľný kompromis v záujme Európy,“ vyhlásil Ackermann, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank. Súkromní investori držia podľa odhadov grécke dlhopisy v objeme 206 mld. eur. Podľa medializovaných informácií bankári pred summitom navrhovali, že z gréckych dlhov dobrovoľne odpíšu maximálne 40 %. Inštitút pre medzinárodné financie ešte v pondelok varoval, že tlak na banky, aby sa zmierili s neprimerane vysokými stratami, by v konečnom dôsledku viedol k štátnemu bankrotu Grécka.

Summit EÚ priniesol zhodu na kľúčových opatreniach, ktoré majú utlmiť dlhovú krízu v eurozóne. Najdôležitejším výsledkom rokovaní, ktoré trvali do skorých ranných hodín, je súhlas bánk s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o zhruba 100 mld. eur. Kapacita záchranného fondu eurozóny (EFSF) má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 bilión eur zo súčasných 440 mld. eur. Lídri eurozóny sa ďalej dohodli, že banky budú musieť posilniť svoj kapitál. Európsky fond finančnej stability (EFSF) si ponechá rezervu 250 až 275 mld. eur na programy pre Grécko, Írsko a Portugalsko. Štvornásobné navýšenie dostupných zdrojov má následne zabezpečiť kombinácia nákupov nových dlhopisov problémových krajín prostredníctvom účelovo zriadenej investičnej spoločnosti a programu čiastočného poistenia nových dlhov.