Pre dodržanie vládou plánovaného schodku verejných financií na rok 2001 bude kľúčový vývoj nezamestnanosti. Rozhodujúcim faktorom, prečo sa kabinetu nedarí výrazne znižovať výdavky, sú meškajúce reformy verejnej správy, sociálnej sféry a zdravotníctva. Zhodli sa na tom v diskusii štátny tajomník ministerstva financií SR Vladimil Podstránsky a Miroslav Beblavý zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Podľa M. Beblavého je ohrozené udržanie plánovaného takmer 4-percentného podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte, keďže v uplynulých rokoch napriek dodržaniu zámerov v oblasti schodku samotného štátneho rozpočtu deficit verejného okruhu prekročil plány.

Vláda vo svojom strednodobom finančnom pláne vychádza z predpokladu medziročného poklesu miery evidovanej nezamestnanosti zo 19,1 % na úroveň 16,3 %. V. Podstránsky považuje zníženie nezamestnanosti takmer o 3 percentuálne body za reálne. Poukazuje pritom na plánovanú privatizáciu strategických podnikov, rozširovanie daňových zvýhodnení v snahe pritiahnuť na Slovensko investorov „na zelenej lúke“ i na rozšírenie paušálnych daní, ktoré by malo zaktivizovať živnostenský sektor.

Podľa V. Podstránskeho bude mať výpadok výnosov pri daniach z príjmu právnických osôb kvôli daňovým prázdninám pre investorov menší efekt, ako vyvolaný rast zamestnanosti. Rast výroby prinesie následne aj zvýšenie výnosov pri dani z pridanej hodnoty či z príjmov fyzických osôb. Priznal, že investori v privatizovaných strategických podnikoch budú znižovať prezamestnanosť a nahrádzať pracovnú silu technológiami, podľa neho však investície prinesú rast pracovných miest v obslužných, servisných či stavebných podnikoch.

M. Beblavý daňové úľavy pre investorov i paušálne dane považuje len za doplnkové opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Podľa neho chýba všeobecné riešenie v podobe celkového znižovania daňového a odvodového zaťaženia. Upozornil tiež na nedokončenú reštrukturalizáciu v slovenskom priemysle, napríklad v strojárstve, kde ešte možno očakávať výraznejšie prepúšťanie. Aj on však vidí výrazné rezervy v malom a strednom podnikaní. Sektor služieb má v SR vyšší podiel na hrubom domácom produkte ako na zamestnanosti, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách je situácia opačná. Vláda však podľa M. Beblavého môže nezamestnanosť aj „umelo“ zraziť, napríklad verejnoprospešnými prácami.

Vláda síce deklaruje už od svojho nástupu snahu zredukovať štátnu správu a zreformovať verejnú sféru, reformy sú ťažko politicky priechodné. Ako ukázalo stredajšie rokovanie kabinetu o reforme verejnej správy, rezorty síce súhlasia s presunom kompetencií, chcú si však ponechať úradníkov. V. Podstránsky priznal, že koncepcia reformy zdravotníctva, ktorú presadzoval predchádzajúci minister Šagát, uviazla na odpore lekárov. Koncepcia súčasného šéfa rezortu Kováča, ktorá ráta s transformáciou nemocníc na verejnoprávne inštitúcie, podľa neho zvýši finančnú zodpovednosť zdravotníckych zariadení a zredukuje schodkovosť systému.

Podľa M. Beblavého je pre zdravotníctvo i pre školstvo typická nadkapacita a nedostatočná rozpočtová disciplína, ktorá sa prejavuje prekračovaním rozpočtov. Upozornil, že vzhľadom na demografický vývoj o 5 – 10 rokov poklesne počet žiakov na základných školách o štvrtinu. Podľa V. Podstránskeho by bolo možné zabezpečiť rozpočtovú disciplínu osobnou zodpovednosťou správcu rozpočtovej jednoty.

Podľa zatiaľ posledných zverejnených údajov klesla miera disponibilnej nezamestnanosti v septembri o podstatných 0,82-percentuálneho bodu na 16,58 %. Miera evidovaných nezamestnaných klesla na 17,54 %. Počet registrovaných nezamestnaných dosiahol 16-mesačné minimum 472 539 ľudí pri medzimesačnom poklese o 21 914 osôb. Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvnili vývoj nezamestnanosti, bolo práve umiestňovanie dlhodobo nezamestnaných na verejnoprospešné práce.