Dôchodkový systém, ktorý má byť priaznivý, spravodlivý a racionálny z hľadiska ekonomického systému štátu by mal spĺňať niekoľko kritérií. V prvom rade by mal dať pocit bezpečnosti, súčasne má byť priaznivý, spravodlivý a racionálny z hľadiska ekonomického systému štátu. Dôchodkový systém by si v budúcnosti nemal vyžadovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podporovať hospodársky rozvoj štátu. Dôchodok by mal záležať od výšky poplatkov (odvodov), ktoré platí pracovník a od dĺžky pracovného pomeru. Výška dôchodku by nemala byť závislá od meniacich sa predpisov, ktoré sú dodatočne závislé od politických rozhodnutí.

V súčasnosti sa zavádza zmiešaný systém dôchodkov. Jedna časť z nich je závislá od priebežných platieb tých, ktorí sú v súčasnosti ekonomicky činní. Druhá časť dôchodku má byť závislá od výšky súkromných úspor.

Novému systému založenému na úsporách sa hovorí kapitalizaćný systém. Znamená to, že úspory v dôchodkových fondoch sa budú akumulovať a investovať do cenných papaierov. Tak sa premenia na kapitál, teda kapitlaizáicu. V ekonomike sa tým objaví nová trieda investorov – dôchodkové fondy

Za výhodu nového systému sa považuje to, že je založený na individuálnych účtoch dôchodkového sporenia, ktoré sú riadené špecializovanými súkromnými firmami, čo v konkurenčných podmienkach umožňuje dosiahnutie značných ziskov. Za ešte väčšiu výhodu sa považuje to, že ak sú osobné účty a riadenia majetku na nich oddelené tak, aby nemohlo dôjsť k rôznym konfliktom záujmu. Konflikt záujmu neexistuje aj vtedy ak správca akýchkoľvek fondov nie je majetkovo prepojený s depozitárom, teda s inštitúciou, ktorá dohliada na súlad investovania zo zákonom. Najväčšou výhodou je to ak dohľad nie je spojený s kýmkoľvek, kto je hráčom na finančnom trhu. Napríklad nemôže sa stať, že centrálna banka, ktorá je hráčom na trhu, súčasne dohliada na iných hráčov na tomto trhu, teda na dôchodkové fondy. Oddelenie menových autorít od autorít dohľadu nie je len teoretický problém, ale aj fakt, ktorý tak ako v iných prípadoch umožňuje predchádzať konfliktu záujmov. Iné neštandardné riešenia, ktoré majú oporu len v iracionálnych výplodoch fantázie nevyvolávajú žiadne silné slová, ale na tvárach predstaviteľov multilaterálnych medzinárodných inštitúcií vyvolávajú diplomatické úsmevy.

Systém založený na úsporách podľa mnohých odborníkov zväčšuje dôchodky. Predstavme si dvoch občanoch s rovnakým vekom. Jeden vstúpi do systému a druhý nevstúpi. Budú mať rovnaké mzdy, odvody, počet detí a rovnaký model spotreby. Kto bude z nich na tom lepšie a koľko bude mať? Všetko závisí od fungovania podnikov, v ktorých budú obaja pracovať a od toho, do akých cenných papierov sa investujú ich nasporené peniaze. Ich dôchodok bude závislých aj od toho, ako sa investované peniaze premietnú v mzdách podnikov, ktorých akcie sú majetkom dôchodkových fondov.

Polovica dôchodku bude závislá do štátnych inštitúcií, druhá bude závislá práve od dôchodkových fondov. Otázkou zostáva, či zavedenie kapitalizačného systému vymaní štát z nebezpečenstva priebežného financovania v nerpiaznivých demografických podmienkach. Prečo? Na túto otázku neexistuje jednodznačná odpoveď. Treba ju vidieť v dlhodobejšom časovom horizonte. Pri priebežnom financovaní dôchodkov čoraz menej ekonomicky aktívnych obyvateľov platí čoraz viac tých, ktorí nie sú ekonomicky aktívni a berú dôchodok. Peniaze z dôchodkových fondov sa investujú do podnikov, v ktorých pracujú tí, ktorí platia peniaze do priebežného piliera. Ak sa začnú peniaze z fondov odkladať, neznamená, že budú v dôchodkových fondoch večne. Po istom čase sa začnú vyberať. Po fáze akumulácie a rastu dopytu po cenných papieroch, môže prísť ďalšia fáza cyklu. Pôjde o vyberanie peňazí a ich využitie na spotrebu. To znamená, že keď o niekoľko desiatok rokov začnú na dôchodok odchádzať občania., ktorí budú sporiť, z trhu budú obrazne odchádzať peniaze, ktoré sa premenia na výplatu dôchodkov. To či vo fondodch zostanú tie isté množstvá peňazí bude závisieť od toho aká bude demografická situácia. Ak sa narodí dosť detí, po dvadsiatich rokoch vstúpia do dôchodkvých fondov a začnú sporiť. Neznamená to, nič iné len to, že dôchodkové fondy budú tak ako priebežný systém závislé od demografického vývoja. Budú závisieť aj od toho aká bude zamestnanosť. Ľudia bez príjmov, alebo len s podporou v nezamestnanosti nebudú mať snahu platiť do dôchodkových fondov.