Reformy systémov dôchodkového zabezpečenia v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) predbiehajú aj niektoré krajiny Európskej únie. Najlepšie sa darí Poľsku, prekvapivé výsledky však dosahujú aj krajiny, ktoré doteraz v tempe reforiem zaostávali. Najväčším problémom v súvislosti s výkonnosťou dôchodkových fondov vo východoeurópskych krajinách zostáva nerozvinutý kapitálový trh a efektívnosť dôchodkových fondov.

Poľská reforma dôchodkového zabezpečenia je jednou z najrýchlejšie uskutočňovaných reforiem vo východnej Európe, v praxi sa však stretáva s viacerými problémami. Stále napríklad nefunguje počítačový systém, ktorý by mal organizovať platby zamestnancov na osobné dôchodkové účty, čím sa zneprehľadňuje informovanosť o výškach doterajších vkladov. Dôverou poľskej verejnosti otriasli aj odhady, že výška dôchodkov v roku 2020 nedosiahne ani polovicu priemernej mzdy, v súčasnosti totiž dôchodky dosahujú až 60 % priemernej mzdy. Optimistické komentáre dôchodkovej reformy však tvrdia, že celý systém pracuje dosť kvalitne a Poľsko, podobne ako ostatné východoeurópske krajiny, predbehlo v rýchlosti reforiem aj niektoré krajiny Európskej únie. Prekvapivé sú aj výsledky porovnania jednotlivých krajín východného bloku. Krajiny ako napríklad Bulharsko, ktoré doteraz v tempe reforiem spravidla zaostávali, uskutočnili výrazné zmeny, pričom politická sféra v Českej republike vedie pred prichádzajúcimi voľbami o dôchodkových reformách neproduktívne spory. Aktíva dôchodkových fondov v Poľsku v súčasnosti dosahujú 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v Maďarsku 1,4 % HDP. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že do roku 2020 by tieto hodnoty mohli dosiahnuť 30 % HDP.

Dôchodkové fondy vo východoeurópskych krajinách zatiaľ stále nenachádzajú dostatok investičných príležitostí, a to dokonca aj v Poľsku, ktoré sa vyznačuje najživším akciovým trhom v regióne. Existujú aj obavy z výkonnosti dôchodkových fondov, ktoré počas doterajšej krátkej existencie nezaznamenali výrazné úspechy. Analytici však tvrdia, že krátke, 2,5-ročné obdobie sa nedá považovať za spoľahlivé východisko prognóz a v budúcnosti očakávajú zlepšenie. Finančné prostriedky kumulované v osobných dôchodkových fondoch východoeurópskych krajín totiž podporia kapitálové trhy a zintenzívnia ekonomický vývoj.

Za najväčší problém Slovenska analytici pokladajú legislatívu, slovenská vláda totiž zatiaľ nebola schopná prijať opatrenia na zabezpečenie novej dôchodkovej poistnej schémy. Slovenská Sociálna poisťovňa upozorňuje, že demografický vývoj a vysoká nezamestnanosť štátu znemožnia v priebehu najbližších piatich rokov odstrániť dôchodkový deficit. Analytici predpokladajú, že deficit sociálneho zabezpečenia do roku 2006 prekročí 1 mld. USD v prípade, že sa nedokončí reforma dôchodkového systému.

Vládny kabinet už schválil návrh zákona, ktorý vytvorí doplnkovú schému, zatiaľ však nie je známe, kedy o ňom bude parlament rokovať. Podľa predbežných plánov by mal zákon vstúpiť do platnosti v júli 2003, občania však nebudú môcť začať uskutočňovať vklady až do januára 2004. Štartovacie finančné prostriedky pre druhú schému by mali pochádzať z polovice financií získaných predajom Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý sa oceňuje na 2,8 mld. USD.