Dôchodkové fondy, ktoré od januára budúceho roka vzniknú v rámci kapitalizačného dôchodkového piliera, by mohli podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied vykazovať v dlhodobom horizonte výnos vo výške 1 až 2 % nad úrovňou inflácie na Slovensku. Pri tomto odhade vychádza z toho, že úspory občanov budú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) investovať najmä do vládnych dlhopisov. Takúto štruktúru portfólií totiž majú podľa Baláža aj iné krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zaviedli kapitalizačný dôchodkový systém.

Okrem inflácie budú výšku reálnych výnosov v dôchodkových fondoch podľa Baláža ovplyvňovať aj poplatky, ktoré si budú účtovať samotné DSS. Ako príklad uviedol krajiny Latinskej Ameriky, v ktorých poplatky dôchodkových spoločností dosahujú 20 až 36 % z odvedeného príspevku. Podľa riaditeľa dôchodkového poistenia ING pre Českú a Slovenskú republiku Jiřího Rusnoka je však práve úprava poplatkov jednou z najlepších stránok slovenského zákona o starobnom dôchodkovom sporení. „Slovensko má najtvrdšiu poplatkovú politiku z krajín strednej a východnej Európy,“ skonštatoval Rusnok.

Legislatívna úprava na Slovensku dôchodkovým spoločnostiam umožňuje vyberať len poplatok z

odvedeného príspevku vo výške 1 % a poplatok za správu aktív v dôchodkovom fonde v prvých troch rokoch vo výške do 0,08 % a v ďalších rokoch do 0,07 % z čistej hodnoty aktív vo fonde. Rusnok však očakáva, že dôchodkové spoločnosti budú požadovať zvýšenie týchto poplatkov, a to kvôli svojim vysokým marketingovým a distribučným nákladom. „Tomuto tlaku však treba odolať,“ zdôraznil. Podobu kapitalizačného dôchodkového piliera na Slovensku označil za „jednu z najkvalitnejších reforiem v strednej a východnej Európe“.