Výsledná podoba reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú v podobe zákonov o sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení predložilo ministerstvo práce, je z odborného hľadiska neuspokojivá.

Tvrdí to Nadácia F. A. Hayeka, ktorej riaditeľom je bývalý koordinátor reformy na ministerstve práce Ivan Švejna. Ten zo svojho postu generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia, na ktoré nastúpil po minuloročných parlamentných voľbách, odišiel práve pre výhrady voči pripravovanej legislatíve v tejto oblasti. Súčasná podoba reformy sa podľa nadácie značne odlišuje od pôvodných zámerov, upravených v programovom vyhlásení vlády i vládou schválenej koncepcii reformy dôchodkového zabezpečenia.

„Oba zákony obsahujú veľmi závažné chyby a problémy, pričom päť z nich je pre úspech či neúspech skutočnej dôchodkovej reformy kriticky dôležitých,“ zdôrazňuje Martin Chren z nadácie. Ak sa neodstránia, varuje, reforma nebude dostatočná a nevyrieši problémy súčasného kolabujúceho penzijného systému.

Tri výhrady nadácie sa vzťahujú k zákonu o sociálnom poistení, ktorý mení súčasný priebežný dôchodkový systém a parlament ho už schválil na svojej septembrovej schôdzi. Prezident SR Rudolf Schuster ho však tento týždeň vrátil na opätovné prerokovanie a zákonodarci sa ním majú opäť zaoberať budúci týždeň. Za problém považujú experti najmä to, že štátny priebežný dôchodkový systém zostane aj po reforme dominantným a dôchodkové sporenie bude len jeho „príveskom“. Priemerná miera náhrady mzdy na dôchodku, ktorú bude vyplácať Sociálna poisťovňa (SP), sa má zvýšiť zo súčasných 42 až na 50 %, čo znamená, že zatiaľ čo dnes za každú korunu odvodov štát na dôchodku poskytuje približne korunu, po reforme má ponúkať za každú korunu takmer tri. „Finančné problémy systému sa tak odsúvajú na ďalšie generácie,“ vysvetľujú predstavitelia nadácie.

Napriek tomu, že štát bude na dôchodky vyplácať väčšie množstvo zdrojov, sa pritom po reforme priebežného systému znížia penzie ľuďom s nižšími ako priemernými zárobkami. Podľa nového spôsobu výpočtu budú totiž dôchodky závislé od príjmu, z ktorého sa platia poistné odvody. Stopercentná zásluhovosť by pritom podľa nadácie mala byť úlohou kapitalizačného piliera a SP by mala zabezpečovať len minimálny dôchodok pre tých, ktorí si nedokážu na svoj dôchodok našetriť. Nadácia upozorňuje aj na to, že odvody na dôchodkové zabezpečenie platené z hrubej mzdy sa zvýšia z dnešných 28 na 28,75 % a podiel odvodov, ktoré platí samotný zamestnanec, vzrastie o 0,6 percentuálneho bodu na 7 %.

V rámci návrhu zákona o starobnom sporení, ktorým sa má parlament takisto zaoberať budúci týždeň, považuje nadácia za najväčší problém to, že občania nebudú svoje úspory vlastniť. Príspevky do kapitalizačného piliera by totiž mala vyberať SP a budú tak naďalej súčasťou verejných financií a majetkom štátu. „V krajnom prípade sa tak môže stať aj to, že štát vezme súkromným dôchodkovým spoločnostiam všetky spravované aktíva a ich existencia tým stratí zmysel,“ varujú experti. Za nesprávne nastavené považujú aj podmienky pre podnikanie spoločností, ktoré majú spravovať dôchodkové úspory. Pri navrhovanej veľkosti trhu a príliš nízko obmedzených poplatkoch za správu peňazí podľa nich nebudú mať seriózne spoločnosti záujem vstúpiť na slovenský trh v dostatočnej miere, čím sa značne oslabí konkurencia.