Opatrenia, ktoré by mala prijať vláda SR vo fiškálnej oblasti sú reálne. Konkrétne opatrenia sa budú riešiť spolu s Ministerstvom financií SR a konkrétnymi rezortmi, ktoré vedia „ako na to“. Opatrenia súvisia s kontrolou výdavkov. Ináč povedané, ide skôr o zamedzenie zvyšovania výdavkov, ako o škrtenie výdavkov. Tvrdí to vedúci misie Medzinárodného menového fondu Juan José Fernandnez-Ansara, ktorá sa zaoberala kontrolou plnenia Staff Monitored Programm prijatého vládou v marci minulého roku. Opatrenia sa majú týkať určitých prekročení rozpočtu a nedoplatkov, povedal šéf misie.

„V minulom roku sa pri prijímaní štátneho rozpočtu počítalo s určitými dočasnými výdavkami na výstavbu diaľnic. Pri vytváraní rozpočtu sa počítalo s rastom výdavkov na mzdy o 15 %, pričom sa počítalo s infláciou 7 %. V súčasnosti sa počíta s infláciou 4 %. Východiská rozpočtu počítali s vyššou infláciou ako boli predpoklady a preto túto skutočnosť bude treba prehodnotiť. Úprava miezd vo verejnom sektore je jednou z týchto možností. Nemyslíme si, že v tejto oblasti by nemalo dôjsť k úprave. Percentuálne menšia úprava by zabezpečila aj tak reálne zvýšenie miezd. Vláda by nemala uvažovať izolovane len o roku 2002, ale aj o nasledujúcom roku,“ hovorí šéf misie MMF.

Ďalším závažným problémom je schodok na bežnom účte platobnej bilancie v pomere k hrubému domácemu produktu. „Z hľadiska fiškálnej politiky by vláda mala konať prinajmenej tak, aby nezvyšovala tlak na vonkajší účet. Pôvodne sa uvažovalo o cieľovej hodnote schodku verejných financií na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu za predpokladu určitého makreokonomického rámca a perspektívy. Zámerom na rok 2002 je zdržať sa zhoršenia tlakov na vonkajšie účty,“ hovorí Fernendez-Ansara.

Cieľom vlády by mal podľa neho byť deficit verejných financií na úrovni 2 % pričom sa do tohto nezapočítavajú náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora. Východisková pozícia počítala s deficitom verejných financií na úrovni 3,5 % s tým, že každý rok sa deficit bude znižovať o 0,5 %. Rast výdavkov by sa mal udržať na potrebnej úrovni. Deficit verejných financií by mal podľa odhadov Medzinárodného menového fondu v tomto roku dosiahnuť 5 %. Je to oproti predpokladom rozdiel 1,5 %. Minister financií František Hajnovič tvrdí, že 0,8 % je výsledkom metodológie.

Šéf misie MMF tvrdí, že sa môže hovoriť o metodológii, ale ide predovšetkým o koncepčnú otázku hospodárskej politiky. V rozpočte Slovenskej republiky je niekoľko položiek ako napríklad transfer zo Slovenskej konsolidačnej, a.s. Bratislava, príjem z privatizácie hotela Fórum, prípadne výnosy z predaja licencie tretiemu operátorovi GSM. Nemali by sa započítavať do príjmov štátneho rozpočtu. Operácie zo Slovenskej konsolidačnej súvisia s reštrukturalizáciou slovenských bánk. Keď sa z výpočtov pre verejné financie vylučujú náklady na reštrukturalizáciu bánk, mali by sa z nich vylúčiť aj výnosy. V prípade predaja hotela Fórum a licencie tretiemu operátorovi siete GSM nejde o pravidelne sa opakujúce príjmy, alebo o ekvivalent daňových príjmov. „Hoci má minister pravdu, ide o určitú nezhodu v metodických otázkach, ktorá má koncepčnú povahu,“ hovorí Fernandez.

Misia MMF vo všeobecnej rovine diskutovala s vládou o použití príjmov z privatizácie. Vláda plánuje použiť výnosy z privatizácie použiť na zavedenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Zvyšok na zmenšenie vonkajšieho a vnútorného dlhu. MMF podporuje takéto použitie. Vláda by sa mala podľa misie postarať aj o to, aby bolo zavedenie reformy efektívne z ekonomického hľadiska. Tento problém môže vzniknúť vtedy ak sa na určitú reformu vyčlení určité množstvo peňazí, ale dopredu sa neprepočítajú náklady na ňu. MMF odporúča, aby vláda využila technické poradenstvo Svetovej banky a aby vypracovala projekt reformy dôchodkového systému, ktorý bude ekonomicky rentabilný a efektívny. Mala by brať do úvahy balík peňazí, ktorý je na to vyčlenený. Šéf misie MMF tvrdí, že nevidel žiadne dôveryhodné odhady nákladov na reformu dôchodkového zabezpečenia.

Vláda by mala získať takéto odhady od renomovaných odborníkov na túto oblasť.

Tak ako ekonomika rastie, tak sa znižuje aj nezamestnanosť. Na to, aby dôchodkový systém bol schopný vyplácať slušné dôchodky, je potrebný určitý čas. To však veľmi úzko súvisí s hospodárskym rozvojom. V konečnom dôsledku to treba urobiť tak, aby táto reforma bola úplná. Zavedenie druhého piliera by malo premeniť tento systém na samofinancujúci sa systém.

MMF odporúča aby centrálna banka zachovala súčasnú politiku úrokových sadzieb napomáhala reštrikcii tlakov na vonkajšie účty. V podmienkach klesajúcej inflácie a očakávania poklesu inflácie, udržanie nominálnych úrokových sadzieb znamená sprísnenie menovej politiky. MMF si nemyslí, že by sa menová politika mala použiť na riešenie schodku na bežnom účte platobnej bilancie. Pre tento účel sa lepšie hodí fiškálna politika. Skúsenosti krajín, ktoré sa snažili využiť menovú politiku na riešenie problémov bežného účtu platobnej bilancie. Výsledkom bolo dosť prudké pribrzdenie domáceho dopytu a tempa hospodárskeho rast, bez tohto aby sa riešili problémy vonkajšieho účtu, pretože dochádza k zhodnoteniu výmenného kurzu.

V štátnom rozpočte na budúci rok sú veľké tlaky na výdavky. Akýkoľvek výdavok, ktorý sa nedostane do rámca deficitu verejných financií na úrovni 3,5 % nie je konzistentný. V oblasti príjmov by sa mal zlepšiť výber nedoplatkov na daniach a súčasne by sa mal zriadiť daňový úrad pre kontrolu vybraných subjektov. MMF podporuje úsilie vlády na znížení daňového bremena a na znížení podielu daní na HDP.