Na začiatku príbehu bol iba sen. Veľký sen o veľkej krajine. Čína je pre našinca ešte stále málo známa. Číňania sa vždy držali od ostatného sveta trocha bokom, a ani dnes nie je jednoduché sa tam dostať. Keď však človek niečo veľmi chce, vraj sa mu to splní. Do najľudnatejšej krajiny sveta odišiel Michal Štrba minulý rok študovať čínsky jazyk a kultúru a po prázdninách sa tam vracia, aby si na School of Business v Pekingu prehĺbil poznatky o čínskej ekonomike a preskúmal možnosti prieniku slovenskej produkcie na čínsky trh.

Prebúdzajúca sa krajina

Do rúk sa mu dostala vynikajúca kniha Čína sa prebúdza a vzbudila v ňom obrovský záujem o ľudí, históriu, kultúru, ale najmä o rozvíjajúcu sa ekonomiku. Štúdium čínskeho jazyka ho posunulo do vyšších dimenzií. Začal sa zaujímať o možnosti prieniku slovenského strojárstva na čínsky trh. Krajinu mu ešte viac priblížil jeho učiteľ Paolo Zhang, maliar a básnik.

Ako externý doktorand na Ekonomickej univerzite v Bratislave začal písať prácu Audit čínskeho marketingového environmentu. „Pochopil som, že dostatočné a kvalitné informácie pre svoju prácu môžem získať len priamo v krajine.“ Na Beijing Language and Culture University začal študovať čínsky jazyk, aby mohol študovať čínsky zahraničný obchod.

Príchod do krajiny ani zďaleka nezodpovedal jeho predstavám. Výzor študentskej ubytovne ho veľmi rýchlo vrátil do skutočnosti. Ani náhodou nebol podobný prospektom, ktoré mu sa mu dostali do rúk. A z pôvodného zámeru – čo najlepšie zvládnuť čínsky jazyk a zdokonaliť sa v angličtine – vyšla víťazne ruština. Internátnu izbu totiž zdieľal s Rusom Anatolijom.

Zjedia všetko?

O Číňanoch sa hovorí, že zjedia všetko, čo má štyri nohy, a nie je to stôl, všetko, čo lieta, a nie je lietadlo a všetko, čo pláva, a nie je loď. V podstate je to pravda. Na každom rohu sú reštaurácie, ktoré ponúkajú turistom najrôznejšie jedlá. Keďže menu je väčšinou len v čínštine, možno zjete aj to, čo by ste v živote nezobrali do úst. „Môj prvý obed bola pizza. Nedôveroval som jedlám, ktoré mi ponúkali. Bol som veľmi prekvapený, že pravá ‚čína‘ je oveľa mastnejšia a korenistejšia, než ju prezentujú v Európe. Ako Slovákovi mi veľmi chýbal aj chlieb.“ Chlieb totiž v čínskom „podaní“ predstavuje sladký americký toast.

Doprava v Pekingu

„Bicykel je tu univerzálnym dopravným prostriedkom. Na každého obyvateľa Pekingu pripadá jeden bicykel. Okrem toho každoročne pribúda stotisíc nových áut, pomedzi ktoré sa ešte prepletajú rikše, somáriky s nákladom a trojkolky naložené najdrahšou počítačovou technikou.“ Doprava sa stáva nezvládnuteľnou. Zelená vlna, vlastne červená vlna na cestách predstavuje obrovské množstvo červených taxíkov, ktoré sú pomerne lacné, takže sú aj dosť obľúbené.

Autobusy v mestskej doprave sú rozdelené podľa kategórií. Najlacnejší je obyčajná stará, rozheganá „šunka“, ktorá praská vo švíkoch. Bohatší ľudia cestujú luxusnejšie. Premáva pre nich klimatizovaná doprava.

„Myslím si, že tu nie je možné cestovať načierno“. V každom autobuse sú totiž dvaja sprievodcovia, ktorí pred zastávkou vykrikujú na ľudí a koordinujú nástup a výstup. Zároveň predávajú lístky a počas jazdy môžu kohokoľvek aj trikrát skontrolovať.

Cestovanie v diaľkovom autobuse je v porovnaní so Slovenskom oveľa lepšie, pretože predávajú iba toľko lístkov, koľko je sedadiel. Rovnako je to aj vo vlaku. „Bol som milo prekvapený, že pri osemhodinovej ceste z Pekingu do Datongu v najnižšej triede nebol vlak vôbec preplnený.“

Peking má veľa kultúrnych a historických pamiatok a do ich opravy a údržby sa dnes dosť investuje.

Olympiáda 2008

Záujem vzrástol najmä po tom, ako Peking získal právo usporiadať letné olympijské hry v roku 2008. V meste nastal stavebný boom. Rúcajú staré domy, stavajú nové a rozširujú autostrády. „Po návrate do Pekingu – bol som mimo šesť týždňov – som bol veľmi prekvapený. Za krátky čas zbúrali celé ulice, odstránili mne známe domy. Teraz tam je tráva so stromami, alebo začínajú vyrastať nové budovy.“

Životný štýl aj myslenie Číňanov, ich pohľad na vzťahy, na svet a politiku je diametrálne odlišný od našich predstáv. „Veľmi sa mi páči prístup starých ľudí k životu. Je až neskutočné, koľko majú energie. Každé ráno a večer cvičia v parkoch, pod mostami, na uliciach. Vytiahnu magnetofón a bez rozpakov tancujú.“

Mladí Číňania študujúci v zahraničí aj sem prinášajú západný konzumný spôsob života.

Ako príklad pre nás azda nepochopiteľného a zbytočného povolania možno uviesť „pokrikovača v metre“. Eskalátory v pekinskom metre sú predelené hrubou bielou čiarou na dve polovice. Úlohou pokrikovača je udržať všetkých ľudí na pravej časti schodov. Ak niekto prejde na druhú stranu, pokrikovač vybehne za ním a posunie ho vpravo.

Trhová ekonomika

V roku 1978 začali uplatňovať ekonomické reformy Teng Xiaopinga. Jeho umiernená politika modernizácie a pragmatizmu vrátili štátu potrebnú stabilitu. Čína sa otvorila svetu. Vytvorili zvláštne ekonomické zóny na východnom pobreží. Táto oblasť je aj najrozvinutejšia. A hoci má krajina v ústave zakotvený socializmus, v ekonomike je to inak. Socialistická trhová ekonomika alebo „trhový leninizmus“ funguje v iných dimenziách, ako to bolo v strednej a východnej Európe. Tu začali najskôr s transformáciou ekonomiky, a reformu politických a ľudských práv nechávajú na neskoršie obdobie, na rozdiel od európskych postkomunistických krajín.

Mnoho štátnych podnikov sa transformuje na akciové spoločnosti. Veľa ich už zbankrotovalo. V krajine je veľký prírastok zahraničných investícií. Vstupom do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa ešte väčšmi otvorili svetu, čo je výhodné pre zahraničný obchod. Postupne rušia reštrikčné a colné opatrenia a dovozné tarify. „Mladí ľudia vstup Číny do WTO doslova ospevujú.“

„Mnoho ľudí si myslí, že Čína je obrovský rastúci trh. Z hľadiska demografického a geografického je to pravda. Avšak podnikatelia etablovaní na čínskom trhu viac rokov priznávajú, že Čína je, naopak, malý trh. Exportéri sa tam so svojou produkciou dostávajú len veľmi ťažko. Je náročná na importované výrobky, vyžadujú vysokú kvalitu, avšak pri exporte ju nevedia stabilne zabezpečiť.“

Ovládanie čínskeho jazyka je pre konkrétnu obchodnú spoluprácu s touto krajinou nevyhnutné. Väčšina čínskych obchodníkov neovláda angličtinu. Využívanie tlmočníkov je nevýhodné. „Na nadviazanie dobrých kontaktov je vynikajúce, keď obchodník môže so svojimi čínskymi partnermi hovoriť v ich rodnom jazyku. Vzbudzuje to v nich väčšiu dôveru v obchodného partnera.“

„Na štúdiu v zahraničí je výborné, že človek získava kontakty po celom svete. Mám spolužiakov z Japonska, Kórey, vlastne z celej Juhovýchodnej Ázie a Afriky.“

V budúcnosti sa má Peking stať najväčším výstavným centrom v Číne. Prebieha tam veľké množstvo veľtrhov a výstav. Aj tu je však väčšina propagačných materiálov v čínštine. Aj pre zahraničné podniky existuje možnosť vystavovať a prezentovť svoje produkty a služby.

„Počas poznávacích ciest po Číne som navštívil aj niektoré výrobné závody. Úroveň medzi nimi je veľmi rozdielna. Niektoré ‚firmičky‘ sú na úrovni 19. storočia, iné však môžu zariadením a technológiou konkurovať ktorémukoľvek vyspelému západnému podniku. Pri každom stretnutí boli hneď ochotní spolupracovať, predávať. Avšak ešte stále existuje problém s kvalitou ich výrobkov, aj keď prísunom zahraničných investícií, výstavbou nových závodov, preberaním licencií i novými manažérskymi spôsobmi menia kvalitu produkcie na konkurencieschopné výrobky.“

Kto prvý príde, ten prvý melie

Svet sa pomaly začína orientovať na krajiny Ázie. Poskytujú lacné pracovné sily, náboženstvo, kuchyňu, kultúru. Čína je najväčšia krajina v Ázii. Dnes chce každý hovoriť po anglicky, pretože po anglicky hovoriace krajiny vládnu svetu. Je však veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti Číňania natoľko zaplavia svet, že bude nesmiernou výhodou ovládať čínštinu. Kto ju ovláda už teraz, má výhodu. Môže prenikať na čínsky trh, budovať si tam kvalitnú sieť obchodných partnerov a profitovať.

Čo je dobré vedieť o Číne

Čínska ľudová republika je socialistickou republikou zloženou z 22 provincií, piatich autonómnych oblastí a piatich zvláštnych zón. Má komunistickú vládu a iba formálny systém viacerých politických strán. Hlavou štátu je prezident, v čele vlády stojí ministerský predseda. Hlavným mestom je Peking. Na ploche 9 561 000 km2 žije takmer 1,25 miliardy obyvateľov. Hrozivý prírastok obyvateľov sa od polovice 70. rokov snaží čínska vláda zastaviť prísnymi protipopulačnými opatreniami. Okolo 93 % obyvateľstva tvorí národnosť Chanov (etnických Číňanov). Okrem nich tam žije desiatka ďalších národností a etnických skupín. Najrozšírenejším náboženstvom je konfucianizmus, buddhizmus a taoizmus. Úradným jazykom je mandarínska čínština.

Brehy Číny obmývajú v dĺžke 18 000 km vody Japonského, Žltého, Východočínskeho a Juhočínskeho mora. V jej výsostných vodách sa nachádza vyše 5 000 väčších či menších ostrovov. Na západe krajiny sa tiahnu vysoké pohoria Strednej Ázie (Himaláje, Karakoram, Transhimaláje, Kunlun, Ťanšan, Altaj) a medzi nimi ležiace suché panvy a plošiny (Tibetská náhorná plošina, Cchajdamská panva, Turfanská preliačina, Tarimská panva). Smerom na východ územie klesá nižšími pohoriami (Veľký a Malý Chingan), plošinami a panvami (Ordos, Sečuánska panva) až na pobrežie. Tam sa rozprestierajú nížiny. Najvyšším vrchom Číny a súčasne sveta je Mount Everest (8 848 m n. m.). Najnižší bod (-154 m) leží v Turfanskej preliačine. Súčasný štát vznikol v roku 1949. Krajina má značné nerastné bohatstvo (čierne uhlie, ropa, zemný plyn, urán, železná ruda, rudy farebných kovov, drahé kovy, fosfáty, kamenná soľ). Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, farebných kovov, hliníka, výroba ocele, strojov, chemikálií, textilu, potravín, keramiky a vlnárstvo. Polovica pôdy vzhľadom na prírodné podmienky nie je vhodná na obrábanie. Značnú časť poľnohospodárskej pôdy zavlažujú. Najvýznamnejšie potravinové plodiny sú ryža, pšenica, kukurica, proso, batáty, strukoviny, zelenina a olejniny. Dôležité suroviny pre hospodárstvo, presnejšie vývozné produkty, sú vlna, čaj, ovocie a koreniny. Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy, jaky, ošípané, hydina). Dlhodobú tradíciu má chov priadky morušovej. Rybolov je dôležitý. Čoraz väčšmi sa rozširuje cestovný ruch.