Stala sa zvláštna vec. Národný bezpečnostný úrad rozhodol, že platy ministrov budú štátnym tajomstvom. Pravdepodobne len mimoriadna zaneprázdnenosť pri interpretácii kréda špiónov (zatĺkať! zatĺkať! zatĺkať!) zabránila úradu odhaliť verejné tajomstvo, že ministri sú zamestnancami občanov štátu a že v tomto postavení je aj jeho vlastné úradníctvo. Zamestnávatelia platia zamestnancov, aj keď zamestnanci môžu situáciu vnímať inak.

Platy ministrov sú vyššie ako priemerné, čo neznamená, že sú neprimerané. Obľúbená hra na falošnú skromnosť je nanič a slúži len vyznavačom deformovanej sociálnej rovnosti. Legitimácie predstieranej askézy sú tristné, smiešne, zbytočné, ale aj žiadané. Kvalifikáciou na výkon funkcie sú najmä vnútorné prejavy nechudoby ducha, nie manifestácia tenkej peňaženky. Ministri to asi vedia, ale občas zabúdajú. Občas sa niektorí z nich nechávajú vyprovokovať a obhajujú vlastnú výplatnú pásku s poukazom na príjmy manažérov v súkromnom sektore.

Ministri a s nimi aj všetci zamestnanci štátu sú platení z daní, čo je síce nedobrovoľná, stokrát ofrfľaná, ale akceptovaná zbierka. Z daní platí štát nielen ministerské platy, ale aj skutočné nezmysly a nerozpakuje sa tým občanovi pochváliť. Nedávno si chcel napríklad kúpiť košické lesy. Nápad neokúzlil všetkých a tak sa bude hľadať iná cesta ako sa občania Slovenska postarajú o dlhy jedného mesta, aj keď ich nenarobili.

Pre platy ministrov platia pravidlá. Dajú sa zistiť poľahky, kým nie je utajená Zbierka zákonov SR. Člen vlády dostáva jeden a pol násobok platu poslanca, ktorý „berie“ trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Riskujúc opletačky za vyzradenie štátneho tajomstva možno povedať, že ministrom chodí na účet zhruba 50 tisíc korún mesačne. Kým sa občania túto sumu nedozvedia, budú pravdepodobne pokojnejší a už iba časť sa bude snažiť o kreslo vo vláde kvôli peniazom.

Pred dvanástimi rokmi sa nesmelo fotografovať na železničnej stanici. Nepriateľ žil v neistote, špióni skúmali, či koľajnice sú naozaj železné. Štátnym tajomstvom boli nielen meškajúce rýchliky, ale aj platy straníckej verchušky. Meškanie vlakov sa predvídať nedalo, o platoch sa hovorilo – najčastejšie nadávalo.

O peniazoch sa nepatrí hovoriť, tak isto ako je neslušné to zakazovať. O zaradenie komplexnej osobnej dokumentácie členov vlády a ich platových náležitostí do zoznamu utajovaných skutočností požiadal Úrad vlády SR. Záujmy bezpečnosti krajiny sú nevyspytateľné.