Posledný týždeň priniesol dobré makrodáta. Po tomto konštatovaní je iba ťažké nedodať konečne. Dobré správy si dávali v poslednej dobe načas a stále nulová reakcia na drastické zníženie úrokových sadzieb nemohlo nevzbudzovať stále väčšiu nervozitu. Reakcie trhov na správy boli jednoznačné. Dow Jones sa dvihol na hranicu 10,000 bodov, NASDAQ sa dvihol nad 2,000 hranicu. Treasuries naopak drasticky strácali a 10Y výnos sa po niekoľkých prudkých skokoch dvihol zo 4,5 na 5%.

Najlepšou správou týždňa boli jednoznačne NAPM indexy. Až šokujúco dobrou správou bol hlavne rast v sektore služieb, kde NAPM poskočil zo 40,6 na 51,3, pričom 50 bodov je hranica oddeľujúca rast od kontrakcie. Spotrebiteľské výdavky sa držia naďalej relatívne dobre a tak asi jediným výraznejším sklamaním bol rast produktivity v treťom kvartály o 1,5 miesto očakávaných 2,1%.

Aj keď je zrejmé že vyhliadky na ďalší vývoj globálnej ekonomiky a akciových trhov sú optimistickejšie, ako boli pred týždňom, na oblohe zostáva naďalej niekoľko menších či väčších mrakov. Jeden z nich pripomenul v štvrtok krach japonského stavebného koncernu Aoki Corp, úroveň dlhov ktorého dosahovala astronomických 4,2 mld USD. Z druhej strany správy o bankrote Enronu pripomenuli nedávnu energetickú krízu v Kalifornii a zvýraznili možnosť ďalších problémov v tomto sektore. A nakoniec nárast napätia na Blízkom Východe spolu so znížením ťažoby v Rusku vrátili opäť do hry, aj keď zatiaľ iba vo veľmi umiernenej podobe, nárast ceny ropy.

Napriek horeuvedenému sa však nedá poprieť jeden základný fakt. Nie len že sú dnes vyhliadky akciových trhov najlepšie od septembrového teroristického útoku na Spojené štáty, oni sú najlepšie pri pohľade takmer rok dozadu. Piatkové dáta o nezamestnanosti síce hovorili o raste na 5,7%, reakcia akciových trhov na túto správu však bola pomerne umiernená.

Vyhliadky eura sa na rozdiel od akciových trhov nezlepšujú. Zdá sa že naďalej platí a bude platiť, že rast akcií je dobrou správou pre dolár. Európske akciové trhy nepotvrdili očakávania do nich vkladané a ich vývoj je iba viac alebo menej deformovaným obrazom vývoja na amerických trhoch. Americké makrodáta naďalej hýbu európskymi akciami viac, ako domáce správy. Potvrdzuje sa tým, okrem iného, teória podľa ktorej členenie trhov prestáva mať zmysel a dominantným faktorom sa stáva pohľad podľa sektorov