Čo považujú naši vedci za najakútnejšie? Zlepšiť financovanie. Najvážnejším problémom súčasnej slovenskej vedy je totiž nedostatok peňazí. Žalostné financovanie vedy sa dotýka už detí a mládeže. Žiaci na niektorých školách nemajú ani len dostatok Petriho misiek, nieto ešte počítačov. A takto môžeme prejsť cez všetky stupne vzdelávania až po vedecké ústavy. Väčšina vedeckých inštitúcií trpí zastaraným prístrojovým vybavením.

Únik mladých

„V mnohých vedeckých organizáciách doslova vymizla vysoko produktívna stredná generácia. S únikom mladých vedcov sa zároveň pripravujeme o originálne vedecké výsledky, ktoré sú v nastupujúcej ére informácií najväčším potenciálnym bohatstvom,“ uvádza Jaromír Pastorek, ocenený ako vedec roku 2001 v oblasti virológie. Treba zlepšiť podmienky pre mladých vedeckých pracovníkov z hľadiska odborného, ale rovnako aj existenčného. Úniku slovenských mozgov do zahraničia chce vláda zabrániť zvýšením platov vedcov približne o 1 700 slovenských korún. Takto by sa plat vedeckého pracovníka „vyšplhal“ tesne nad hranicu 8 000 korún. Robiť dobrý výskum ešte lacnejšie, ako to robíme u nás, sa nedá. P. Busquin síce oceňuje slovenskú vedu, ale jej financovanie označil za nedostatočné. Slovensko musí zvýšiť svoj príspevok na vedu, ktorý dnes nepredstavuje ani jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP). V minulých rokoch štáty EÚ investovali do výskumu a vývoja takmer 2 % HDP.

Neúspech v riešení financovania vedy a techniky priznal aj bývalý minister školstva Milan Ftáčnik: „Zapísali sme si do programového vyhlásenia úlohu, že budeme postupne zvyšovať prostriedky na vedu a techniku tak, ako je to zvyčajné vo vyspelých krajinách. Trend bol presne opačný.“

Náznak pozitívneho vývoja

V ekonomicky vyspelých krajinách získavajú vedci finančné prostriedky väčšinou z grantových agentúr dotovaných štátom. U nás existujú tri oficiálne grantové agentúry. Najdôležitejšou je nová Agentúra na podporu vedy a techniky zriadená zákonom NR SR 203/2001 Z. z. Je to prierezová agentúra a jej financie sú prístupné pre všetkých potenciálnych riešiteľov. Musia však splniť všetky náležitosti ustanovené zákonom. Ďalej sú tu dve vnútrorezortné agentúry. Prostriedky vedeckej grantovej agentúry VEGA môžu využívať iba vysoké školy a Slovenská akadémia vied. A Kultúrno-edukačná grantová agentúra Ministerstva školstva zriadili čisto pre potreby školstva. „Je nevyhnutné zvýšiť prostriedky, ktoré sa získavajú v rámci grantov a zvýšiť počet grantových agentúr, ktoré by umožňovali realizáciu sponzorských darov,“ uvádza Juraj Kronek, mladý výskumník roku 2001.

Zákon o vede a technike (č.132/2002 Z. z.) prináša zásadné zmeny v systéme jej financovania. Zavádza financovanie štátnych programov, nový typ štátnych objednávok. „V súvislosti s týmto zákonom boli schválené štátne objednávky,“ tvrdí bývalý minister školstva Peter Ponický. Pod tými môžeme rozumieť projekt, na ktorý prispeje vláda SR. P. Ponický očakáva, že jeho realizácia prispeje k zlepšeniu situácie v danom rezorte.

Nový zákon o Slovenskej akadémii vied (zákon č. 133/2002 Z. z.) ju definuje ako samosprávnu vedeckú inštitúciu, ktorá má oprávnenie zriaďovať ústavy ako rozpočtové a príspevkové organizácie s právnou subjektivitou. Akadémia sa v oblasti financovania orientuje aj na súťaž o európske granty.

Spojenie so svetom

Európska únia plánuje vložiť do 6. rámcového programu 18 mld. eur. Aj Slovensko sa zúčastňuje na formovaní tohto programu. Účasť vedcov v medzinárodných projektoch totiž otvára slovenskej vede dvere k medzinárodnej spolupráci. A to je jedna z momentálne najlepších foriem získavania peňažných prostriedkov na výskum na Slovensku. „Som rád, že počas môjho pôsobenia sa zapojila Slovenská republika aj do viacerých medzinárodných štruktúr. Boli podpísané bilaterálne dohody so Španielskom a Maďarskom. Zúčastňujeme sa na riešení deblokácie ruského dlhu prostredníctvom financovania výskumných úloh,“ hovorí P. Ponický

Ako sa k celej problematike postaví nová vláda a nový minister školstva si ešte budeme musieť počkať.