Privatizácia je pre politikov dobrá téma len dovtedy kým je cieľom. Prestanú sa vrtieť v okamihu, keď jej použitie vyznieva ako obyčajná technológia. Operácia na burze je z ideologického hľadiska neutrálna, a teda politicky nepoužiteľná. Záujmu investora zaplatiť za akciu len ťažko možno prisúdiť hodnotu akú napríklad má tvrdenie, že privatizácia je odškodnenie za roky budovania socializmu. Politici, ktorí sa roky zdráhali odškodniť politických väzňov a sú ochotní vo fuknciách akceptovať spolupracovníkov komunistickej tajnej služby, boli v mene čohosi priznať satisfakciu všetkým účastníkom prvomájových sprievodov. Je to neobyčajne cynické najmä pri uvedomení si, že to čosi sú ich vlastné záujmy a nesmierna túžba po znovuzvolení.

Pravdepodobne najviac tvorivosti preukázali „motory privatizácie“ pri dokazovaní nemožnosti čokoľvek sprivatizovať prostredníctvom kapitálového trhu. Nedá sa stihnúť, nedá sa technicky uskutočniť….a pritom nedá sa nevidieť, že napríklad najväčšia maďarská komerčná banka prešla do súkromných rúk práve na burze.

Cena, ktorú vygeneruje trh, nemusí vyjadrovať predstavu, prinajmenšom však zodpovedá hodnote, ktorú investor akceptuje zaplatením. Chystá sa doprivatizovanie prirodzených monolopov. O použití burzy oficiálne zatiaľ nepočuť. Na niektoré otázky prečo sa vytrvalo ozýva odpoveď lebo.