Vláda sa na záver svojho štvorročného pôsobenia rozhodla pre rázne riešenie zadlženosti Ruskej federácie voči Slovenskej republike a vydala sa na rovnakú cestu, akú si už pred nami

zvolili napríklad naši českí susedia či Nemecko. Namiesto tovarových deblokácií, ktoré doteraz

prevládali, uprednostnila vyrovnanie podstatnej časti ruského dlhu z čias komunizmu v hotovosti.

Toto rozhodnutie, ako sa dalo očakávať, vyvolalo rozporné reakcie politických i ekonomických

kruhov.

Bezpečná transakcia

Poďme späť k faktom. Rusko nám ešte stále dlhuje zhruba 900 miliónov dolárov, čo je v prepočte vyše

40 miliárd korún. Ak sa však zrealizuje transakcia, ktorá minulý týždeň získala požehnanie ministrov

najmä za SDKÚ a SMK, už začiatkom septembra sa môže táto suma znížiť na polovicu, presnejšie

o 460 miliónov dolárov. Slovenská vláda by mala previesť časť svojej pohľadávky voči Rusku

v uvedenej výške na ruskú štátnu banku Vnež Ekonom Bank a zinkasovať za ňu v hotovosti 30 %, čo

je vyše šesť miliárd korún. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií (MF) SR Vladimila

Podstránskeho, ktorý celú transakciu v Moskve dohadoval, banku, ktorá zohrá hlavnú úlohu v

celej finančnej operácii, si vybrala ruská vláda. Druhý muž ministerstva uisťuje, že obchod je bezpečný. „Pohľadávku reálne prevedieme až vtedy, keď ruská štátna banka deponuje na náš účet peniaze,“

vysvetlil.

Sprostredkovateľom transakcie má byť česká FID Group, ktorej dôveryhodnosť otvorene

spochybňuje minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Ten tvrdí, že táto firma a jej funkcionári

dlhujú v iných krajinách, najmä v Českej republike, väčšie sumy peňazí. Podľa V. Podstránskeho si

však firmu za sprostredkovateľa vybrala ruská strana, pričom sa s ňou mali možnosť oboznámiť aj

členovia slovenskej vlády, ktorí nakoniec obchod podporili. Štátny tajomník rezortu financií odmieta

aj obvinenia, že sa o tejto transakcii nerokovalo na medzivládnej úrovni a že vznikla len z iniciatívy

vplyvných ruských podnikateľských skupín, na ktoré má byť prepojený aj FID Group. „O tejto

forme deblokácií rokujeme už dva roky, aj v rámci medzivládnej slovensko-ruskej komisie,

pričom iniciatíva vyšla z Moskvy,“ komentoval situáciu.

Tovar či peniaze

Rozhodnutie vlády obnovilo aj polemiku o tom, či sú pre nás výhodnejšie tovarové alebo

finančné deblokácie. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ ide skôr o filozofické debaty a vytĺkanie

politického kapitálu. Neexistujú totiž žiadne relevantné analýzy tovarových deblokácií, na

základe ktorých by sa dal tento spor objektívne rozsúdiť. Zástancovia tovarových deblokácií,

teda znižovania dlhu Ruska prostredníctvom dovozu tovarov do SR, v čele s ministrom

Čarnogurským, ale aj zástupcovia HZDS, SNS a ďalších strán tvrdia, že doterajšie tovarové

deblokácie dosahovali výnosnosť od 65 do 80 %, dokonca v niektorých prípadoch pri dovoze

vojenskej techniky pre armádu až 100 %. Často však zabúdajú na skutočnosť, že takto sa na

Slovensko často dovážali tovary, ktoré sme nepotrebovali, ale ruská strana nám ich nanútila.

Okrem toho boli niekoľkonásobne predražené. Dobrým príkladom „výhodných kšeftov

za dobrú cenu“ bol nákup automobilov značky Lada pre políciu či dovoz lietadiel TU-154M.

Pre objektívnosť však treba dodať, že v rámci deblokácií sa dovážajú aj komodity ako čierne

uhlie či jadrové palivo, ktoré SR potrebuje. Pri tovarových deblokáciách dochádza okrem toho

podľa V. Podstránskeho k značným časovým sklzom. „Na tento rok je dohodnutých 137 mil. USD,

ale zatiaľ sa zrealizovalo len 7. mil. USD, vlani sa nestihlo dokončiť 37 mil. USD,“ poznamenal.

Posledná veľká deblokačná transakcia Dzurindovej vlády nám má priniesť v hotovosti 30 %,

čo ministerstvo financií považuje za dobrý výsledok. „Žiadna krajina nedosiahla lepší výnos,“

vyhlásil V. Podstránsky a na ilustráciu dodal, že Česko dosiahlo 22,5 % a Nemecko

len 6,5 %. „Neviem, koľko zaplatí ruská vláda svojej štátnej banke, ba ani koľko je provízia

FID Group, ale my dostaneme 30 %. Ruský dlh sa v pritom súčasnosti obchoduje na finančných

trhoch pod 27 %, čo je menej, ako vyrokovalo Slovensko,“ dodal.

Minister hlasoval proti

Tento obchod za výhodný pre Slovensko považuje aj minister financií

František Hajnovič. „Aj na vláde som ho obhajoval z odborného i ekonomického hľadiska,“

povedal. Upozornil totiž na skutočnosť, že hodnota pohľadávky SR voči Rusku postupom času

klesá a čo malo pred rokmi hodnotu jednej miliardy, je dnes už podstatne menej. „Je rovnako ťažké

predvídať platobnú schopnosť Ruska, ktoré neplní ani dohodnuté splátkové kalendáre. Hrozí, že

ani Slovensku neostane nič iné, ako zaradiť sa do Parížskeho klubu veriteľov, čakať na svoje

peniaze niekoľko rokov s rizikom, že nakoniec dostaneme ešte menej,“ obhajuje finančné

deblokácie minister. Paradox však je, že hoci minister opätovne potvrdil, že transakciu považuje

za výhodnú a dôveruje aj svojmu štátnemu tajomníkovi, ktorý obchod dohadoval, vo vláde

hlasoval proti. Odmietol pritom, že by tak urobil na základe straníckeho príkazu šéfa SDĽ

Pavla Koncoša. „Vláda nepodporila moju cestu do Moskvy, aby som mohol ešte doladiť

niektoré detaily tohto obchodu. Keďže ide o veľký objem peňazí, považujem to do istej miery

za vyjadrenie nedôvery voči mne,“ vysvetľoval svoj postoj F. Hajnovič.

Posledný veľký obchod

Kritici vlády, ale aj niektorí jej členovia vyčítajú kabinetu, že rozhoduje o veľkých sumách

verejných peňazí na poslednú chvíľu. Analytik Alexander Duleba si myslí, že vláda mala počkať.

„Je to otázka zodpovednosti. Rozhodovať mesiac pred voľbami o 20 miliardách korún, takéto

veci sa vo vyspelých krajinách nerobia,“ dodal. Podľa neho sú deblokácie vo všeobecnosti

jednou z najslabších miest vládnutia súčasnej garnitúry. „Dzurindov kabinet mal nenávratnú

šancu vypísať v roku 1998, keď sa končil mandát Devín banky, na deblokácie štandardný a

transparentný tender. Namiesto toho sa urobil tender šitý na mieru tejto banky,“ vysvetľuje A.

Duleba. Podľa neho druhú šancu mal kabinet po krachu Devín banky, keď mohol vypísať

verejnú súťaž alebo pokračovať v deblokáciách bez sprostredkovateľa. „Dalo sa to, najmä

pri tovarových deblokáciách. Možno menšie objemy, ale s vyššou efektívnosťou,“ dodal.

Poukázal pritom na netransparentnosť celého procesu riešenia zadlženosti Ruska, a to nielen

vo vzťahu k SR. Ruskí štátni úradníci si vyberajú spriaznené firmy a veľké sumy miznú

na súkromných účtoch. „Deblokácie sú citlivou politickou i ekonomickou otázkou, preto sa

do nich nehrnú renomované finančné spoločnosti. Potrebné sú totiž predovšetkým dobré kontakty

na vládnej úrovni,“ povedal A. Duleba. Okrem toho je o deblokáciách všeobecne málo

informácií. Aj vládne materiálny sú tajné. V. Podstránsky to zdôvodnil tým, že sú tam

dôverné údaje o ruských firmách a bankách a zatiaľ ruská strana nedala súhlas na ich odtajnenie.

Napriek utajeniu transakcie sa na verejnosť dostali takmer všetky jej detaily.

Ak sa obchod s 460 miliónmi dolárov zrealizuje, Rusko nám bude dlhovať už „len“ zhruba

450 miliónov dolárov. Tie by sa mali postupne vyrovnať cez dovoz tovarov, pravdepodobne

do rokov 2006 až 2007. Peniaze, ktoré by mali prísť z finančných deblokácií v hotovosti už

v septembri, sa s najväčšou pravdepodobnosťou využijú na plátanie dier v štátnom rozpočte.

Povedali o rozhodnutí vlády:

Podľa šéfa HZDS Vladimíra Mečiara ide o ďalší hanebný krok tejto vlády. V. Mečiar tvrdí, že

HZDS vie deblokovať tak, že získa za jednu korunu od koruny dvadsať až po dve koruny

deblokovaného dlhu.

Občianska konzervatívna strana odmieta rozhodnutie vlády. Podľa predsedu OKS Petra

Tatára je schválený spôsob deblokácií netransparentný a používanie nastrčených firiem, ako aj

prijatie tohto rozhodnutia tesne pred parlamentnými voľbami vyvoláva podozrenie z korupcie.

Volebný líder Sociálnodemokratickej alternatívy Peter Weiss považuje rozhodnutie vlády

za unáhlené a nevýhodné pre Slovensko. Podľa neho návšteva prezidenta Rudolfa Schustera v

Ruskej federácii potvrdila, že existuje ochota hľadať možnosti deblokovania dlhu tak, aby

boli zaujímavé pre slovenskú aj ruskú stranu a aby výnosnosť bola oveľa vyššia ako 30 percent.

Strana Smer odmieta rozhodnutie vlády SR predať svoju pohľadávku za absolútne nevýhodných

podmienok pre Slovensko a absolútne výhodných pre Ruskú federáciu a utajených

sprostredkovateľov. Smer za rozhodnutím vidí provízie a látanie dier štátnej pokladnice.

Podľa predsedu SOP Pavla Hamžíka vláda, ktorá za 20 mesiacov nebola schopná v otázke

deblokácií prijať rozhodnutie, nemá o nich rozhodovať – toto právo má nechať už novej vláde.

S týmto stanoviskom súhlasí aj predseda SDĽ Pavel Koncoš. Podľa neho výber firmy pre

deblokácie „zaváňa korupciou“. Rizikový je tiež prechod pohľadávok SR z Ruskej federácie

na banku. Hovorí, že existuje nebezpečenstvo, že Slovensko sa takto k svojím peniazom nedostane.